At my mercy. - Articles

"We are Barnman and Robin."

Fri, 20 Apr 2012 22:49:04 +0200

Pretože sú tááááááááááááááááááááááááááák rozkošní. Hej, mala som rada Noru, hej, Robin ma v 6. sérii štvala, ale keď spolu randili, vtedy boli vážne super. :D A ja si vlastne stále myslím, že skončia spolu. Lebo Quinn nemám rada, a keď už vyradili Noru, nech si najväčšieho sukničkára pod slnkom chmatne Robin. (: K videám. Sú táááááááááááák rozkošné. :D Podobne ako pri páre Eric/Sookie, ani pri Robin a Barneym nemám rada smutné, ťahavé balady, ktoré z nich robia najtragickejší pár pod slnkom. Mám rada také, čo vás nútia usmiať/uškŕňať/rehotať sa, keď je to spojené aj so všetkými tými scénami. Preto mi tieto vyhovujú. Peer Pressure možno až tak nie, ale to je geniálne. Nevermind. Anyway, Peer pressure a She´s got you high poznám už strašne dlho (aj tú pesničku mám odtiaľ. A ako ma prekvapilo, keď som dopozerala 500 days of Summer a ona začala hrať v titulkoch. Taký výraz: "O_O" :D), She´s so lovely trochu kratšie a prosto...ľúbiť ich treba.

Inak, som sa kúsoček dlhšie neozvala. :D Ale ono vážne nebolo s čím. Stááááále megaveľmi fičím na Gunsáčoch a v škole toho začína byť nejako veľa. To je vsio. Smutné. Snáď to máte zaujímavejšie. :D

www

"If you don´t like oral sex, keep your mouth shut."

Mon, 19 Mar 2012 21:23:19 +0100

Wau, sem som dlho nič nepridala. Takže...moji najmiľúbenejší Gunsáči. Momentálne určite. Buach. Predpokladám, že pesničky ako Welcome to the jungle, November rain alebo Don´t cry fixujú všetci, ni? Lebo...by ste mali. Gunsáči sú na zozname skupín, ktoré by si mal človek vypočuť, kým zomrie. ;) A ja kind of dúfam, že neexistuje človek, ktorý od nich nikdy nič nepočul. Siriusly, ľudia. :D Ja sa idem podeliť s takými menej známymi, teda menej známymi pre tých neskalných fanúšikov, skrátka s mojimi takými naj. Niežeby som nezbožňovala November rain, ale chápete ma, nie? :D Ja zbožňujem každú. Viete, že budú na Slovensku? Yop, 13. júla. Ako Topfest plus, prosto to tí Topfesťáci spravili ako totálni kofoti, ale o tom sa mi nechce, zaboha neviem zohnať nikoho, kto by šiel so mnou! To, že možno nebudem na SR je druhoradé, ale chápete to? Veď...to je rocková klasika! Kamoška chcela, ale potom zistila, že 12.júla letí do Bulharska. Na porazenie. Takže Gunsáči (aj keď nie milovaná pôvodná zostava. Tá sa rozpadla už dávno. Len tak, ak by niekto nevedel.) budú zrejme prvý a poslednýkrát na všivavom Slovensku a ja na nich zrejme nepôjdem. Nervná som. Drbne ma. Ách. Končím s kecaním, lebo to neskončí dobre. Užite si Axlov božský škrekot a sóla gitarového mága, Slasha, ktorý je jedným z najjebateľnejších ľudí na planéte. :D (dnes som videla fotku, kde mal vetu z titulku na tričku a dosť som sa smiala. :D Ňuňák jeden orgazmický. :D Veď, vidíte ho? Vidíte?! Džííííízs! *_* I´ve got so much love for him.)

Edit: Chm, uvedomila som sa trochu neskoro a to by som ich sem ešte poháááádzala. Fakt, toto je len taký slabý výcucček. Nie sú tu poslednýkrát, ňuňáci krásni. Keď ja ich tak ľúbim.

Okey, Paradise city by ste tiež fakt mali poznať. Ale je to moje zvonenie, musím ju sem dať. :D

www

V tejto tá gitarová melódia. Jednoducho vždy zlepší náladu.

www

2:23 ďalej a tieto časti. Love it.

www

You, you, you...:)

www

Pozrite si to, mne sa na nich brutálne skvelo pozerá. Ani si neuvedomíte, ako bez pohnutia čumákujete na 15 minútové záznamy z koncertov, jeden za druhým. Keď som mala jednu z mojich citlivých chvíľok, skoro som sa rozplakala nad faktom, že som sa narodila v zasratom 95 a nie 60, aby som ako dvadsiatka mohla ísť na ich koncert v čase ich najväčšej slávy. Fuck.

www

Okey, toto je už Chinese democracy, niektorí ho dosť zdrbávajú. Pre mňa za mňa, nech si hovoria, čo chcú. V tejto pesničke TAK nádherne kričí, že by som ju počúvala dokola. Vlastne, prečo ten podmieňovací spôsob, ja to aj robím.

www

Songfics

Sun, 11 Mar 2012 19:52:41 +0100

I´d come for you (Nickelback)

Je jednoduché odpustiť ľuďom, ktorí nás opustili v dobe, keď sme ich potrebovali? Je vôbec možné prijať ich späť? A ako zvoliť správne slová na odprosenie?

Postavy: Nymphadora Tonksová, Remus Lupin

S.O.S (ABBA)

Je absolútne neodpustiteľné, ak si niekto namiesto vás vyberie dedičstvo. No v prípade, že to bola len unáhlená chyba v úsudku, sa nad odpustením uvažovať dá. Hlavne ak pod vašim oknom stojí rozkošný aristokrat s ospravedlnením.

Postavy: Rose Weasleyová, Scorpius Malfoy

I won´t say I´m in love (Disney- Hercules)

Názory na osoby menia ľahko, najmä v prípade, že vás zradí niekto, od koho to nečakáte a uteší vás niekto, od koho to čakáte ešte menej.

Postavy: Lily Evansová, James Potter, Alice Prewettová

Smile (Uncle Kracker)

Ak vám niekto vyčaruje úsmev na tvári už len svojou prítomnosťou, nechcete ho nechať ísť za nič na svete. Presne tak to je s Teddym a Victoire.

Postavy: Teddy Lupin, Victoire Weasleyová

Green eyes (Coldplay)

Život nám do cesty prináša mnohé ťažké situácie. No všetko sa znáša jednoduchšie v prípade, že máte pri sebe osobu, ktorá vždy stojí pri vás a je vám neoceniteľnou podporou.

Postavy: Lily Evansová, James Potter

The swan song (Within Temptation)

Jedno nedostatočné vysvetlenie, jedno zlé pochopenie a príliš rýchly koniec vzťahu, lásky, životnej púte.

Postavy: Melissa Greenová, Sean Portman, Rebecca Sandová, Johnny Wilcock

"Ted, I´m gonna teach you how to live."

Sun, 11 Mar 2012 19:52:18 +0100

Ehm. :D Milujem ich. Poznáte How I met your mother? 7 sériové hľadanie dokonalej lásky pre Teda Mosbyho? Za prítomnosti najlepšieho priateľa Marshalla Ericksena, jeho lásky Lily Aldrinovej, samozvaného najlepšieho priateľa Barneyho Stinsona ("I´ve just slept with my best friend´s exgirlfriend." "And I´ve just slept with my exboyfriend´s very good friend." "Best friend." -"Ted, as your best friend..." "Actually Marshall is my best friend." "...and the most important person in your life." "Actually, Robin is the most important person in my life.")a Robin Scherbatskej. Nebudem vám hovoriť dej, za tých sedem sérii sa toho proste udeje veľa. Pointa je v prvej vete. To, že si Ted dosť dlho myslí, že tou pravou je Robin (Ešte aj teraz, v siedmej. Džízs.), že medzitým s Robin chodil aj najväčší sukničkár pod slnkom, ergo Barney a kvôli nej sa rozišiel so strašne rozkošnou dievčinou menom Nora. (Len tak medzi nami, tá posledná séria už nie je až taká skvelá. A Robin mi celkom lezie na nervy. :D Ale tie dovtedajšie...ňúh. :D) Jeden z mojich najobľúbenejších seriálov ever. Ak ho nepoznáte, mali by ste si pozrieť aspoň časť 2x16, tak sa mi zdá, Arivederci Fiero! :D Jedna z najlepších. :D Prípadne z piatej série časť Twin beds. Džízs, ja som tie série videla už asi milionkrát, až na avizovanú poslednú, ktorá ešte nie je dokončená. Fakt ich viem naspamäť. :D Nevermind, aj tak sa vždy smejem. Oni sú geniálni, perfektní, úžasní a rehotní. :D A ak sa vám nechce ani to, dajte šancu videám. Ponúkam vám štyri najlepšie pesničky zo seriálu. :D Plus, prosto videá. Ňuňáci rozkošní. :) Rozhodne to nepozerajte po česky. Slovenský dabing si už nepamätám, ale český je zlý. :D Okey, pozrite si aspoň Little Wonders. Oni sú takí skvelí. Pesnička Little Wonders je z Robinsonovcov, pre neznalých. Ách. Love it. ♥

"I wish it was porn, it would be less embarrassing." Robin mala v 16 kariéru kanadskej popovej hviezdy a takto nejako to vyzeralo. :D

www

Z neznámeho dôvodu som to nenašla v lepšej kvalite, teda aby to bolo aj s videom a po anglicky, po španielsky bolo a to sa mi neľúbilo, keď tam do toho kecali. Anyway, obleky sú pre Barneyho to najdôležitejšie. :D Viď video.

www

Barney vo svojom video resume spieva pesničku o tom, aký je awesome. :D Ňuňák.

www

Pesničku od Proclaimers milujem sčasti kvôli tomuto a sčasti kvôli filmu Benny a Joon. :D

www

5.séria je asi moja najobľúbenejšia. :D Love them. :D Ale Marshall je jednoznačne najkrajší v prvej. Joooj. :D

www

:D :D :D Nemilujte ich.

www

Džízs, ako by som ja chcela takých ľudí okolo seba. :) Niežeby som nemala aj ja skvelých. :D Ale...bože, sú perfektní. :)

www

Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré zvieratá sú si rovnejšie.

Wed, 07 Mar 2012 21:16:56 +0100

(Zbožňujem ju. Srdcovka totááálna.)

"So do you have some activities that you liked five years ago and don´t like now?"

"Hm, I was eleven."

"Yeah, that´s not really what I asked you." :D :D to je tak krásny odpich! Lektor na angline. :D Ale aj ona mu dala:

"Would you like to see it?" "No." :D Dnes bola vôbec dosť vtipná anglina.

Učiteľ: "Angličan vám nebude zakaždým vyslovovať celé she would, ako to Angličan skráti?" Trieda: "She´d." Myšlienky slečny Nell: "Chm. Shit? :D :D :D" Spolusediaca: "Shit!" Nell: "Presne!" :D A smiali sme sa zakaždým, keď bola veta so she´d, ale boli sme jediné. Ľudia to očividne nepochopili.

"Ivanček, donesieš mi imká od šestky po trinástku?" "Furt, furt ma pre voľačo posielaš, furt ti musím niečo nosiť." "Veď si si už zvykol." "...tak dooobre." po chvíli sa vráti s jedným papierom v ruke. "Nemajú ich nafotené?" "Toto je elemko. Nenašiel som to a nechcel som vyzerať, že sa len naprázdno prechádzam." :D :D :D :D Okey, situačná komika, ale strašne som sa smiala. :D Pretože si zobral jeden absoltúne odveci papier, aby nevyzeral ako somár. :D :D

"Všechny vás zničím a nepřestanu, dokud nebude vaše planeta tak hnusná, jako vnímate vy mně." "To bude trvat hooooodne dlouho." :D ospravedlňte moju mizernú češtinu, ale...:D :D :D

Ráno som zistila, že sa mi vybil Džordž, pretože som hľúpa, a to veštilo začiatok zlého dňa, ale nakoniec bol fakt vtipný.

"Fuj, to je celkom hnusný croissant." "A čo myslíš, prečo som vám ho dal?" :D :D

Áno, titulok, slečna dočítala Zvieraciu farmu. Keďže momentálne riešime mottá, ktoré budeme budúci rok na tých pozdravenkách veľmi príjemnej staroružovej farby (znesiteľné, ale nadšená nie som.), chceli sme to navrhnúť, ale nakoniec sme nenavrhli. Aj tak je to pekné.

"Neruším vás?"

"Ani nie, sme tolerantní,

""V pohode, len sa dosmejte. Ja pokojne počkám," zavrčal Black.
"To bude od teba milé," povedala som a snažila upokojiť.
"Evansová, si prefektka!" zvolal po chvíli Black.
"Vážne?" zvolala som so smiechom. "To by vysvetľovalo ten odznak na jej hrudi," :D :D :D :D z poviedky mojej drahej, usilovne sa učiacej, ženy, ktorú dala na blog znovu kvôli mne! Hej, cítim sa dôležito. Ale nie, ona ju nevymazala, len nebolo schopné dostať sa k nej. :D Teraz sa už dá: :) ! Anyway, jedna z mojich najobľúbenejších kapitol, pretože...modrá je dobrá! :D :D Dúfam, že sa nenaštveš, že tu robím reklamu kapitole, s ktorou, podľa vlastných slov, nie si spokojná. Nemáš dôvod byť nespokojná, siriusly. :) Zbožňujem ťa za ňu. :D

Takže áno, veľa sa smejem. Ako fetnutá. Fičím si na Potterovi a nič iné sa mi nechce. A...to by bolo všetko. Mala som chuť niečo pridať, a ako sa to zvrtlo. :D Pozerám Futuramu, Simpsonovcov aj Family Guy naraz (teda nie naraz ako naraz, ale...chápete.) a švihá mi. Taká je momentálna situácia, priatelia.
A toto na mňa teraz na facebooku vyskočilo. Love it.

Šarm Siriusa Blacka→44.

Fri, 02 Mar 2012 01:36:47 +0100

Ľudia, môžete ma zbiť. :D Pretože, ako som nedávno zistila, posledná kapitola tu bola...na konci augusta. The fuck? :D Fakticky na konci augusta? Verte, zostala som z toho vyvalená. Ako som tak dlho mohla nič nenapísať? Som mohla ešte pár mesiacov počkať a bol by to rok! :D Takže, fanúšikom sa ospravedlňujem za to, že som to sekla na tak dlhú dobu akurát vtedy, keď sa hentí dvaja ťuťmáci dali konečne dohromady. (áno, nenápadne vám pripomínam, čo sa v poslednej kapitole vlastne stalo. :D) Teraz som inak veľmi, veľmi spotterizovaná, od začiatku čítam knihy, dnes som dočítala dvojku a začala trojku (A bude Sirius, bude Sirius. :D), plus, len som si tak prebiehala staré kapitoly (stále som nenabrala odvahu na tie úplne začiatočné. A asi ani nikdy nenaberiem. Bľááh), čítala vaše milené komentáre a nejako ma to navnadilo. Plus číslo 2, veď Connor bol skvelý. o_O Nie, vážne. :D Na posledných miestach jeho výskytu už bol somár, ale predtým...nepáčil sa mi, keď som ho písala, no dnes sa mi páčil. No, nech odpočíva v pokoji. :D Dnes mi šibe. Vidno to kind of aj tuto. Normálne som sa smiala, keď som si ich predstavila. :D Viem, že dejovo je to na bode mrazu, ale mám potrebu opisovať ich pekné obdobie. A to, ako je z neho Samantha mimo. Kto by nebol? :D Veď hej, prídu aj krízy a bude ich veľa, no len včera sa dali dokopy, ešte sa snáď nebudú hádať, tak čšt, môžu byť zo seba predsa mimo. :D

Venujem ju mojej najdrahšej Mag, ktorá mala tento víkend prísť, ale kašle na mňa (ja viem, viem! :D), ktorá mi práve poslala veľmi kjutnú smsku a ktorá do mňa najusilnovejšie rýpala, aby som kapitolu už konečne dopísala. :D A ktorej sa tá kapitola nebude páčiť. Nevadí, drahô, je tvoja. :D

Spomínala som, že túto pesničku si spájam so Záškodníkmi, raz dávno. Stále to trvá. Love it. Love them so terribly much. (: Bože, ja mám tak Záškodnícku náladu, aká tu už istú dobu nebola. Najvyšší stupeň. :D Slávnostne prisahám, že ďalšia kapitola mi nebude trvať tak dlho. :D

"Samantha Joan Brayová! Čo má toto, pre Merlina, znamenať?!" rozospato som sa posadila a najradšej by som klesla späť na vankúš. Vtedy som si všimla, že vankúš je spolovice zabratý, ja som totiž v mojej posteli nespala sama. Prišlo mi vtipné, že v mojej posteli bol práve Sirius Black. Zo všetkých možných chlapov na Zemi akurát on. Zasmiala by som sa aj nahlas, možno by som sa mu s tým vzápätí zverila, keby vo dverách nestojí moja vytočená stará mama. Zažmurkala som a snažila som sa prebrať svoj spiaci mozog.

"Stará mama? Ježiši! Ono to nie je tak, ako to vyzerá!" rýchlo som sa postavila, no na to, aby som sa dostala na zem, som musela prekročiť Blacka, ktorý sa medzitým tiež zobudil a posadil. Ó, Merlin, za čo ma trestáš? Za to, že nie som vzorná dcéra?

Naser si.

"Do kuchyne! Okamžite!" a zrazu už vo dverách nestála.

"Och, doprčic. Kurva!" rýchlo som ho prekročila a zoskočila som na zem. Počula som, ako sa zasmial. Prešla som ku dverám.

"Toto, drahý pán Black, môže znamenať okamžité ukončenie nášho čerstvého vzťahu, na tvojom mieste by som sa debilne nechichotala," zašomrala som a zabuchla som dvere. Nebola to pravda. Keď sa vrátime na Rokfort, naši mi nemôžu v chodení s ním zabrániť, ale štvalo ma, že mu táto situácia prišla vtipná. Ona totiž vtipná fakticky nebola.

Nechcelo sa mi ísť do kuchyne, tak veľmi sa mi tam nechcelo ísť a mať ten nepríjemný rozhovor. Chvíľu som postávala na chodbe, potom som sa zhlboka nadýchla a zbehla som po schodoch. Vošla som do kuchyne so starostlivo nahodeným previnilým výrazom, pomáha, keď necháte vyniknúť oči.

"Sadni si," ozvalo sa príkro. Na druhej strane...niekedy očividne ani oči nezaberú. S hrmotom som odtiahla stoličku a poslúchla som. Starká si sadla oproti mne.

"Samantha, načisto si sa zbláznila? Kam si podela rozum?! Tvoji rodičia ti dôverovali tak veľmi, ako by som ja svojim deťom v takomto veku nikdy nedôverovala, a ty spravíš niečo takéto? Sklamala si ma, veľmi si ma sklamala. Ale to nie je najhoršie, ak sa zo mňa kvôli tebe stane ešte aj prastará mama..."

"Merlin, stará mama, to nie! Nie, nie, nie, nie," uvoľnene som sa zasmiala a vyslúžila som si ešte zamračenejší pohľad. "To, čo si myslíš, že sa stalo, to sa nestalo. Skutočne! So Siriusom na takej úrovni nie sme a môžem ťa uistiť, že ešte dlho nebudeme." načo som to povedala?! Načo by niekto hovoril svojej starej mame niečo také? Pre Merlina, nech ma niekto zabije alebo čokoľvek, len nech prestanem hovoriť také blbosti. "My...my sme vedľa seba iba spali. Doslova len spali v tej istej posteli."

"Prečo by som ti mala veriť?"

"Ak ti to môžem nejako dokázať, dokážem. Čestné skautské."

"Neviem, ako by si mohla. Možno o pár týždňov, keď začneš mať ranné nevoľnosti. Potom sa mi s tým zdôver."

"Starká! Ver mi, neklamala by som ti. Teda...už nie. Spánok bol všetko, čomu sme sa venovali."

"Čo teda robíte v posteli o pol štvrtej poobede?"

"O koľkej?"

"Je pol štvrtej, Samantha, pre Merlina, už sa zobuď."

"Prepáč. My sme šli neskoro spať."

"Dobre, povedzme, že ti verím. To ale neznamená, že nemáš problém, alebo že je moje sklamanie o niečo menšie. Klamala si ma a zatajila si mi prítomnosť cudzej osoby vo vašom dome. Ktovie, ako dlho tu ten mladík už je."

"Včera prišiel." bolo to včera? Predvčerom? Alebo ešte skôr? Bohvie.

"Čože?"

"On mal doma nejaké rodinné problémy a potreboval si od nich...odpočinúť." ujsť je príhodnejšie slovo.

"A odpočinok našiel u teba?"

"Starká, myslím, že si už pochopila, aký vzťah je medzi nami dvoma." hoci len odvčera. (aspoň som si zodpovedala otázku, že včera tu už bol. Pekné.) Nevadí. Mojej situácii pomôže, ak si bude myslieť, že to trvá už polroka. Stará mama si unavene povzdychla.

"Priveď ho."

"Čože?" koľkýkrát sa to už dnes pýtam?

"Chcem ho predsa spoznať."

"Prečo?"

"Samantha, priveď ho," rozkázala panovačne. Rýchlo som sa postavila.

"Áno, dobre. Môžem ťa najskôr požiadať o láskavosť?"

"O láskavosť? Ty mňa? Si nesmierne drzá."

"Ja viem, ale starká, prosím, prosím, prosím, nech sa o tomto naši nedozvedia. Nepovedz im to. Boli by z toho len zbytočné problémy a my sme skutočne ukážkové príklady teenagerov, čo sa toho... všetkého zvyčajného týka. Nepijeme," príležitostne, "nefajčíme," v živote som cigaretu nemala, "a pohlavný styk je už teda absolútne mimo." u mňa je, Blacka si môžeme trochu prikrášliť. Aj trochu viac. Vlastne ho totálne zmeniť.

"Prosím ťa, už nepovedz ani slovo a priveď ho."

"A tá vec ohľadom našich?"

"Premyslím si to."

"Ďakujem." rýchlo som z kuchyne vypadla a vybehla som hore schodmi. O veraje mojich dverí sa opieral Sirius a ja som ešte stále mala problém uveriť tomu, že...pre Merlina, napríklad aj tomu, že Sirius Black bol v mojej izbe, že spal v mojej posteli, dokonca vedľa mňa. Preskočilo mi? Načisto som sa zbláznila? Ja nemôžem chodiť s Blackom! Je to Black, prepána. A potom som sa naňho znovu pozrela, na perách mu pohrával ten nehorázne orgazmický úsmev a on sa pohol smerom ku mne. Možno by som mohla skúsiť chodiť s Blackom...

"Takže?" ruky mi položil na pás a trochu si ma k sebe pritiahol.

"Takže čo?"

"Znamená toto ukončenie nášho čerstvého vzťahu?"

"Zrejme nie."

"Takže sa môžem debilne chichotať?"

"Ak sa aj naďalej budeš, práve to môže znamenať ukončenie vzťahu." veľmi milo som sa naňho usmiala.

"Fajn, tak aký je ďalší postup?"

"Chce sa s tebou stretnúť." jeden by čakal, že znervóznie. Ale Black nie. Black len prikývol.

"Ideme?" spýtal sa vecne.

"Ty...nie si vôbec nervózny?"

"Ani nie."

"Necítiš sa trápne?"

"Mám niečo, za čo by som sa mal hanbiť?"

"Ehm. Neviem. Asi. Podľa bežných meradiel, nie podľa tých tvojich." len mi venoval jeden z tých svojich úškrnov a pokrčil ramenami.

"Ideme?" zopakoval.

"Ty si neuveriteľný," vydýchla som neveriaco, chytila som ho za ruku a potiahla som ho smerom ku schodom. No hneď na prvom sme sa zastavili.

"Počkaj," podozrievavo som si ho premerala, "Ty už si to niekedy robil, že?"

"Čo máš namysli, kvetinka?" milo sa na mňa usmial. Získaval čas a čakal, že to nechám tak. Cha.

"Zoznamoval si sa s rodinou dievčaťa po tom, čo ťa nachytali v jej posteli?" len sa na mňa usmial a stisol mi ruku.

"Nie, počkaj. Robil?"

"Chceš mi robiť žiarlivostné scény hneď v náš prvý deň?" uškrnul sa. Merlin, reálny chlap by nemal vyzerať ako tá najorgazmickejšia antická socha. Ovláda to ženské zmysly. Hormóny. Všetko. A intenzívne.

"Keď to povieš takto, znie to idiotsky, ale...my sme predsa idioti, takže môžeme aj idiotsky začať. Povedz mi."

"Tvoja stará mama čaká a čakanie jej náladu nezlepší."

"Nebudem schopná obhajovať ťa pred ňou, ak ma naštveš."

"Tak sa neštvi, kvetinka."

"Prestaň sa na mňa tak uškŕňať."

"Dobre vieš, že ten úškrn miluješ."

"Áno, ale...ty by si to vedieť nemal, budeš to proti mne využívať."

"Sú isté veci, ktoré môžeš využívať ty proti mne." pohľad mu skĺzol nižšie ako boli moje oči. Zamračila som sa naňho.

"Si idiot." vyslúžila som si len smiech a tentoraz som ho ku schodom potiahla ja a konečne sme sa ocitli v obývačke.

"Budeš milý a zdvorilý?"

"To som predsa vždy."

"Ku mne nie."

"Ak si to zaslúžiš, budem."

"Ja si to predsa zaslúžim vždy."

"Cha!" zasmial sa, ale vzápätí sa smiech znovu zmenil na ten rozkošný úsmev. "Ale nemrač sa tak, kvetinka." pobozkal ma na líce. Náš vzťah bude...vtipný.

Spoločne sme vošli do kuchyne, prsty prepletené. Starká pôsobila stále rovnako naštvane. Niežeby som sa čudovala, ale frustrovalo ma to.

"Stará mama, toto je Sirius Black. Sirius, moja starká."

"Teší ma, že vás spoznávam, madam." madam? Pekné.

"Je veľmi príjemné vidieť vás aj inak ako v posteli mojej vnučky, mladý muž," wáu. Pripomenula mi McGonagallovú. Nie, moja starká nemôže byť McGonagallová! Čo sa to deje, prepána?

"To iste je, madam," nevinne sa usmial Sirius. Jeden na ňom mohol oči nechať.

Merlin, som trhlá.

"Takže vy ste Black? Z tých aristokratických, čistokrvných Blackovcov?" moja starká je inak veľmi zdvorilá žena. Všetkým zúčastneným bolo jasné, že pod "aristokratickými" má namysli smrťožrútskych. Chvíľka nepríjemného ticha, kým som sa rozhodla prehovoriť.

"So Siriusom je to inak, on..."

"Neteší ma, keď ma k nim niekto zaraďuje. Vlastne ma to uráža...madam." povedal odmerane. Úsmev sa dávno vyparil, zjavili sa vrásky na čele. Hups. Palcom som mu kreslila koliečka po ruke.

Starkin výraz bol tak trochu nerozlúštiteľný. Nakoniec prikývla.

"Prepáčte mi, zrejme som bola netaktná. Samantha, necháš nás na moment?" prekvapene som na ňu pozrela. Merlin, čo to robí? Prečo to robí? Veď...sme nič zlé nespravili.

"Čože? Prečo?"

"Mohla by si aspoň raz urobiť, o čo ťa žiadam bez toho, aby si ma najskôr vypočúvala?" neviem, mohla by som? Zamračene som si vytiahla ruku z tej Siriusovej a bez slova som vyšla z kuchyne. Nervózne som sa prechádzala po obývačke, keď sa kuchynské dvere otvorili a vyšla stará mama, potom Sirius. Žmurkol na mňa, ale tváril sa vážne, len čo sa naňho stará mama otočila. Podišla som k nemu a znovu som ho chytila za ruku.

"Dobre, ponáhľam sa a táto záležitosť bola neplánovaným a nečakaným zdržaním, pôvodne som chcela len rýchlo skontrolovať, či vôbec žiješ, Samantha," karhavo sa na mňa zamračila, "takže teraz pôjdem. Celú túto vec považujem za vybavenú a už sa k nej viac nebudeme vracať. No vystríham vás, neželám si nájsť vás ešte niekedy tak ako dnes, nech už ste robili alebo nerobili čokoľvek. Len jediný raz a budem to riešiť s vašimi rodičmi." znovu ten iritujúci mcGonagallovský prístup. Bľah. Jej vyhrážka vlastne sľubovala skutočný problém len v mojom prípade, pochybujem, že Siriusových rodičov ktovieako zaujímalo, s akým dievčaťom sa najnovšie fláka. Mala som nehoráznu chuť pozrieť naňho, ale to by sme sa zrejme obaja rozosmiali. On sa už teraz musel uškŕňať.

Stará mama zamierila k dverám a my sme ju potichu nasledovali.

"Zajtra sa mi prídete ukázať. Obaja."

"Áno, stará mama." poslušne som odpovedala celou vetou. Ten somár za mnou sa určite uškŕňal aj teraz, takmer som ten úškrn fyzicky cítila.

"Tak sa majte. A nezabúdajte na fakt, že keď si niečo skontrolovať chcem, tak nájdem spôsob, ako to spraviť kedykoľvek."

"Áno, stará mama," opäť som pokorne pritakala s očami zavŕtanými v zemi. Otvorila dvere a bez slova odišla.

"Ách, doprčic." zúfalo som si prehrabla vlasy. Sirius sa snažil zadržať smiech, no celkom mu to nevyšlo . Pár sekúnd na to už stál pri mne, ruky mi položil na boky a zmenšil medzeru medzi nami.

"Čo je?" spýtal sa prekvapivo jemne. Stále som sa naňho nepozerala.

"Ja..." dvere sa zrazu otvorili a my sme od seba odskočili, ako keby sme sa popálili.

"Len som ti ešte chcela pripomenúť, že by si mohla plniť aspoň tých niekoľko povinností, ktoré ti rodičia dali a nakŕmiť psa, Samantha," stále znela naštvane a odmerane. Bola som zvyknutá na to, že sa tak rozprávala moja mama, keď som ju naštvala. Nikdy sa so mnou taktou nerozprávala starká. Jednoducho...nezvyk.

"Áno, stará mama," pritakala som opäť, už som sebe samej znela ako absolútny idiot.

"Nezabudnite na zajtrajšok," povedala ešte a odišla.

"Merlíííín," zaúpela som a zamierila som na opačnú stranu, smerom k terasovým dverám.

"Čo robíš?"

"Idem nakŕmiť psa a poliať kvety!" vyhŕkla som, hlas mi preskočil.

"Počkaj," chytil ma za ruku a preplietol si so mnou prsty. "Čo sa deje?"

"Ja...ja neviem. Takto náš prvý deň vyzerať nemal."

"Ako takto?"

"Tak, že nás hneď vymákne moja stará mama, ktorá si očividne myslí, že sme spolu spali a že z nej čoskoro bude prastará mama. A hneď ako príde domov, povie to starému otcovi, a ten sa potom pozabudne a povie to pred mojou mamou, a tá mi potom odtrhne hlavu." wow. Hystéria?

Sirius sa ku mne sklonil a pery mi priložil k uchu.

"Nič také sa nestane," šepol a ja som cítila, ako sa jeho pery rozťahujú do úsmevu.

"Ako to vieš?" vydýchla som. Dýchať. Správne.

"Pretože ak by sa k niečomu takému schyľovalo, ujdeme. Mám v tom prax," vyhlásil takmer hrdo a ja som sa rozosmiala.

"Dobre," zhlboka som sa nadýchla. "Ale aj tak som chcela, aby náš prvý deň vyzeral inak," priznala som. Úsmev sa mu ešte rozšíril.

"Deň sa ešte neskončil."

"To znie ako plán," úsmev som mu vrátila a znovu som zamierila k terasovým dverám.

"Mám ti pomôcť?" jeho ponuka ma prekvapila. Prečo ma to prekvapilo? Bezo mňa asi v našom dome nemá čo veľmi robiť.

"Éhm, poleješ kvety?"

"Polejem čo len chceš, kvetinka." zaškeril sa. Buď má nejaké vlastné súkromné fóry, alebo som extra nechápavá, pretože mne to vtipné fakt neprišlo. Cez ohyzdnosť tej prezývky som sa už ako-tak preniesla, čiže...Zostaneme pri prvej možnosti. Pozrela som naňho ako na debila a on popri mne so smiechom prešiel.

S úľavou som si sadla do tieňa a oprela sa o chladivú stenu nášho domu. Už viem, prečo cez leto nechodím von cez deň. Pretože je odporné teplo na zdochnutie. Aj absolútne jednoduché úkony vás pri sto stupňoch vyšťavia. Fajn, sto nebolo, ale vyzeralo to tak. Fuj. Ako ja len takéto počasie neznášam. Nenávidím.

Zavrela som oči a užívala som si ten chabý letný vánok, ktorý bol v tieni aspoň o trochu intenzívnejší.

Vtedy som na nohách pocítila studenú vodu, najskôr len pár kvapiek, potom celý prúd. Prudko som otvorila oči a všimla som si toho šibnutého chlapa s našou hadicou v rukách.

"To nech ti ani nenapadne!" zakričala som a rýchlo som sa postavila, vtedy som schytala zásah studenej vody do brucha. "Ja ťa zahluším, priprav sa na to!"

"Veď sa stále sťažuješ, aké ti je strašné teplo!" rehotal sa ako šibnutý. Rozbehla som sa k nemu. Vyzerali sme ako dvaja úplní šialenci, ktorí behajú po trávniku, naťahujú sa o hadicu a sú stále len mokrejší a mokrejší. Buď hadica mierila do vzduchu, takže voda dopadala na nás oboch alebo, a to bol častejší prípad, sa jej zmocnil Sirius a namieril mi ju na hlavu, na nohy, alebo na chrbát, čiže áno, už som bola kompletne premočená. Navzájom sme si nadávali a rehotali sa, skutočne ako prepnutí ľudia. Po asi pätnástich minútach tejto nadmieru vyčerpávajúcej činnosti som si ľahla na trávu.

"Vzdávam sa!" zakričala som, keď som si všimla, že hadicou znovu mieri na mňa. "Vzdávam sa, vzdávam sa!" zopakovala som so smiechom, keď si ma podozrievavo premeral. S úškrnom sa zvalil na trávu vedľa mňa a hadicu namieril dohora, palec mal zrejme na otvore, pretože na nás nepadal celý prúd, ale príjemné menšie kvapky. Uložila som sa mu na rameno tak, aby mi nepadali do tváre, a stále som sa smiala.

"Nie si normálny. Ale fakticky, si absolútne šialený."

"Tak chlap sa stará o tvoj komfort, aby tebe, chudiatku, nebolo teplo, a je označený za šialenca?" spýtal sa "vážne". S úsmevom som sa posadila a sledovala ho.

"Áno," vyhlásila som rovnako vážne ako pred chvíľou on. Odsudzujúco prižmúril oči a ja som sa zase rozosmiala. Merlin vie, či sme náhodou neolizli nejakú žabku alebo tak.

"Tak...toto bolo veľmi necitlivé, Brayová." namieril na mňa hadicu, no uhla som sa. Respektíve, hodila som sa na trávu. Nedá sa vždy uhnúť elegantným spôsobom. Znovu som si tvár skryla na jeho ramene, ak by náhodou plánoval namieriť prúd vody rovno tam a nechala som preniknúť svoje nadšenie.

"Ooooch, sme znova pri priezviskách! To je také krásne! Nie je divné, že sa pri tom cítim nostalgicky?"

"Hm, áno, je, keďže priezviskami sa oficiálne nevoláme len pár dní."

"Ale uznaj, nechýbalo by ti, keby ťa už nikdy nenazvem Black? Stále iba Sirius, Sirius, Sirius?"

"Keď to takto povieš, ani nie." pozrela som naňho a v duchu som opäť bola mimo z jeho úsmevu, no najavo som to snáď nedala.

"Prečo?"

"O Blackovi som sa toho už napočúval dosť, Sirius je niečo iné. Navyše, páči sa mi, keď mi hovoríš Sirius."

"Kopa ľudí ti hovorí Sirius."

"Páči sa mi, keď mi ty hovoríš Sirius." usmiala som sa a zrazu už len boli moje pery na jeho. A zostali tam hodnú chvíľu, až kým na mňa nechtiac nespustil tú sprostú hadicu. Ale nenaštvala som sa, zase som sa len rozosmiala. Merlin, čo to so mnou ten chlap spravil?

Chm, a tak nakoniec aj Samantha Brayová podľahla božskému šarmu Siriusa Blacka, podobne ako mnoho a mnoho bezmenných fiflien. Snáď neskončí rovnako ako ony.

Love you anyway.

Tue, 14 Feb 2012 16:55:00 +0100

Toto ku mne len tak prišlo dnes ráno a len ma to utvrdilo v tom, že nemám ísť do školy. :D Veľmi pekný deň to bol, už dlho sa mi tak dobre nepísalo. Možno preto, že Lily a James, James správajúci sa ako somár a odmietavá Lily, to je téma, na ktorú sa vždy bude skvelo písať. Pôvodne to mal byť songfic, ale nakoniec sa mi to tam nechcelo nejako zapasovávať a celkom mi to nesedelo, tak je z toho len obyčajná jednorázovka. Ale spravíte mi veľkú radosť, ak si k tomu tú pesničku pustíte, ja si spomeniem na Lily a Jamesa vždy, keď ju počúvam. (: Áno, milujem pesničku, ktorú naspievala skupina, ktorá si hovorí Boyzone. :D Nebite ma, len túto jednu mám rada. :D Vždy mám dobrú náladu, keď ju počúvam, len teraz mi ju kurví moja pseudokamoška. Ale to by bolo nadlho. Proste...enjoy. (:

PS: Viem, že u Evansky na blogu sa minule rozvinula menšia debata o tom, či je James stíhač alebo triafač. Mne osobne je to fuk. Pre mňa je to ten najskvelejší stíhač pod slnkom. :D

www

Čo najnenápadnejšie som sa vmiesila do davu študentov na chodbe, ktorí prechádzali z jednej hodiny na druhú. Hlava sklonená, chôdza rýchla. No niekto ma predsa len dobehol.

"Lilian, pred kým sa snažíš tak nenápadne ujsť?" smiala sa Alice.

"Tichšie, pre Merlina, ten idiot má uši všade."

"Plus pozná všetky tajné chodby a zrejme vie naspamäť tvoj rozvrh." skutočne nechápem, prečo to všetkým mojim priateľom príde vtipné a rozkošné. Ešte menej chápem, prečo si myslia, že sa len tvárim, že ho neznášam a že mi lezie na nervy. Dokázal by sa človek pretvarovať šesť rokov? Plus dva mesiace zo siedmeho? No dokázal?

Odpoveď je nie. Nedokázal. A najmä nie ja. James Potter je ten najhorší človek, akého poznám, najotravnejší, najnevychovanejší, najarogantnejší a najdrzejší, ktorý očividne nechápe, že nie znamená naozaj nie a nie len zamaskované áno.

"Si k nemu zlá," obvinila ma, no stále s úsmevom. Ja som k nemu zlá?

"No prepáč, že mi nijako nelichotí, keď na mňa sústavne niečo vykrikuje a sliedi za mnou. Seriózne, nie je to normálne. Ani milé, ani nič podobné."

"Ale áno, je to milé, a netušíš, čo by za to iné dali."

"Nech si ho berú, ja ho nechcem."

"Neklam."

"Si príšerná."

"Neklam." napriek mojej zlej nálade som sa musela zasmiať. No len do chvíle, kým sa ozval ten známy hlas.

"Evansováááá!" a zrazu sa predo mnou vynoril Potter. Teraz sa Alice už rehotala.

"Vidíš, všimol si ťa. No, nechám vás." otočila sa na odchod. Schmatla som ju za ruku a držala som ju pri sebe.

"Čo chceš, Potter?" vyštekla som. Prehrabol si vlasy a venoval mi jeden zo svojich úsmevov. Merlin, zabite ma.

"Len som chcel poznamenať, že si dnes mimoriadne krásna," prevrátila som očami. "a že by si už konečne mohla byť taká ústretová a ísť so mnou na rande." stále sa tak hlúpo, rozkošne uškŕňal.

"Nie, to teda nemohla." snažila som sa ho obísť, no zakaždým sa mi postavil do cesty. Nemôžem uveriť, že som jeho úsmev ešte pred chvíľou označila za "rozkošný". Frustrovane som si povzdychla.

"Fakticky, Potter, koľko máš rokov?" zamračila som sa naňho. Hlúpe, hlúpe decko.

"Možno by si ma mala potrestať," úškrn sa mu rozšíril. Začervenala som sa kvôli tomu, ako tá veta vyznela. Potter bol tak nejako majster dvojzmyslov.

"Samozrejme, mal som namysli písomný trest," naklonil sa ku mne a jeho horúci dych som cítila na uchu, "no som ochotný prijať akýkoľvek." chvíľku mi trvalo, kým som sa ako-tak skonsolidovala. Dúfam, že to Alice nepočula.

"Si...neskutočný somár." našťastie zazvonilo a on ma konečne nechal prejsť po chodbe. Zažívať niečo takéto deň čo deň je nesmierne otravné.

Klubovňa bola takmer prázdna, zostalo už len pár vytrvalcov. Alice šla spať pár minút dozadu, no ja som ešte sedela na gauči a čítala som si učebnicu z transfiguárice. Volajte ma bifľoška, ale ono je jednoducho zaujímavé pozerať si učivá dopredu a rozmýšľať nad tým, či budem o pár mesiacov schopná uskutočniť také náročné kúzla. Zrazu sa istá osoba hodila na gauč a hlavu si zložila do môjho lona. Taká trúfalosť dokáže vyraziť dych.

"Okamžite vypadni!"

"Priznaj, že ti to nevadí."

"Prestaň sa na mňa idiotsky uškŕňať a zmizni."

"Aha! Nepovedala si, že ti to vadí."

"Myslela som, že aj tvoj mozog by už mohol byť schopný niečo také automaticky pochopiť!"

"Nehuč, Evansová, ľudia spia." stále sa uškŕňal. Zhlboka som sa nadýchla a pustila som mu tú tisícstranovú transfiguráciu rovno do tváre. Rýchlo sa posadil, držal si nos a splietal niečo o tom, že som zničila jeho krásnu tvár. Ja som sa bez slova postavila a odišla som do spálne.

"Nechápem, čo na tom všetci vidia." otrávene som prevrátila očami, keď sme si v jeden slnečný jarný deň sadali na tribúnu. Zápas Chrabromil- Bystrohlav.

"Lily, aj ty by si mala rada metlobal, keby dušou chrabromilského družstva nebol akurát tvoj budúci manžel." áno, môj "budúci manžel" si odo mňa pred zápasom žiadal bozk pre šťastie. Dostal by facku pre šťastie, keby sa nestihol uhnúť.

"Nie, to teda nemala." tá poznámka o manželovi bola taká častá, že som sa ju rozhodla ignorovať.

"Prečo musíš vždy všetko zamietnuť?"

"Pretože o mne tvrdíš veci, ktoré nie sú a nikdy nebudú pravda."

"Uvidíme," pousmiala sa.

"A prichádza chrabromilské družstvo, ktoré je túto sezónu vo výbornej forme, všetci si spomíname na nedávnu zdrvujúcu porážku Bifľomoru. Kapitáni Potter a Sparks si podávajú ruky, madam Hoochová vyhadzuje do vzduchu prehadzovačku a zápas sa začal!"

"Len sa naňho pozri, vidíš ho na tej metle? Ten sebavedomý postoj? Och, videla si práve teraz ten úsmev?" zmätene som sa na ňu zamračila.

"O čo ti ide?"

"Celkom očividne sa ti snažím vsugerovať, že sa ti páči."

"Tak s tým prestaň."

"Lilian, sprav mi radosť, vieš, akí by ste spolu boli krásni?"

"Prestaň."

"Nie si veľmi zhovorčivá. No tak ho teda pozorne sleduj." a sledovala som. Neviem, či chtiac alebo nechtiac, ale sledovala. A áno, z bezpečnej vzdialenosti na tej metle vyzeral skutočne skvelo. Sebavedome, ale nie tak nechutne sebavedome, ako sa tváril, keď sa so mnou rozprával. Jednoducho dobre vedel, čo robí a tiež vedel, že aj všetci ostatní si uvedomujú, že je jedným z najlepších hráčov metlobalu na škole za posledné roky. Takéto sebavedomie mi neprekážalo, pretože bolo zrejme oprávnené. Chrabromil vyhrával o 30 bodov a Potter sa vznášal vyššie nad ostatnými a zrejme hľadal...no tú loptu, o ktorú ide. Nie som metlobalový maniak, neviem, ako sa to malé zlaté volá. Zrazu sa vrhol strmo nadol, rútiac sa obrovskou rýchlosťou. Merlin, on skončí na zemi a nezostane po ňom ani mastný fľak. To ho nikto nezastaví? Veď ten somár sa zabije!

"Au, Lily, Lily, Lily, au!" prekvapene som pozrela na Alice. Neuvedomila som si, že som jej zatínala nechty do ruky.

"Merlin, prepáč, nechcela som," ospravedlnila som sa neprítomne a opäť som sa pohľadom vrátila na ihrisko. Pottera na oblohe vidno nebolo, no nebol tu ani hukot chrabromilských fanúšikov, ktorí by sa radovali, ak by tú strelu chytil.

"A James Potter skončil na zemi," ozval sa komentátor. "Nevieme, čo je s ním, dúfame, že to nie je nič vážne. Podstatnejšie je, chytil zlatú strelu alebo nie? Áno, prepáčte, pani profesorka, ja viem, to nie je až také dôležité."

Postavila som sa zo sedadla a zbehla som až k predným sedadlám tribúny. No ani odtiaľ som naňho nedovidela, videla som len zhluk chrabromilského družstva, ktoré sa okolo neho zoskupilo. Alice ma dobehla.

"Lily, čo to robíš?"

"Myslíš, že je v poriadku?" vyhŕkla som. Chvíľu bola ticho, myklo jej kútikom, no vzápätí znovu zvážnela.

"Neviem, rozhodne by si sa mala ísť pozrieť." prehliadla som jej tón a prikývla som. Chytila som ju za ruku a ťahala som ju ku vchodu na ihrisko. Rýchlo sme prešli cez polovicu poľa, až sme sa dostali k družstvu.

"Je v poriadku?" spýtala som sa. Black sa na mňa prekvapene otočil a uškrnul sa.

"Ehm...neviem," vykoktal, sklonil sa k Potterovi, niečo mu povedal, a vzal mu tú drobnú loptičku z ruky. Zdvihol ju do vzduchu, ukazujúc ju tribúnam. Tie zajasali.

"Áno, tak James Potter predsa len chytil zlatú strelu! Chrabromil vyhráva! A teraz je už skutočne dôležitý len stav chrabromilského stíhača!" počas tej chvíle som sa naklonila nad Pottera. Mal zavreté oči, bol celý bledý.

"Idem pre madam Pomfreyovú," ozval sa nejaký vystrašený hlas. Ostatní tam stále stáli, zhovárajúc sa o tom, či by ho nemali preniesť do hradu, že dúfajú, že bude v poriadku a tak ďalej. Veľmi som ich nepočúvala. Sadla som si vedľa neho a odhrnula som mu vlasy z tváre.

"Merlin, Potter, ty si taký idiot," zasyčala som, hlas sa mi trochu triasol. Dochrámať sa kvôli sprostému metlobalu? "Teraz sa okamžite preber, lebo inak..."

"A potom so mnou už pôjdeš na to rande?" pery sa mu zvlnili v úsmeve.

"Ja...zvážim to," odpovedala som skôr, než som si uvedomila, čo sa vlastne stalo. Vzápätí som sa šokovane vystrela.

"Cha! Beriem to ako prísľub. Okey, som v pohode, ľudia, prestaňte robiť paniku." posadil sa a zaškeril sa na mňa. Stále som nebola schopná slova.

"Takže kedy? V piatok máš čas?"

"Ty..." musela som sa zhlboka nadýchnuť, aby som bola schopná pokračovať. "Ty si taký nehorázny, arogantný idiot! Myslíš, že niečo podobné je vtipné?! Skutočne si to myslíš? Pretože nie je! V žiadnom možnom vesmíre by toto nikto nepovažoval za vtipné! Pre Merlina, ako som mohla...ako som si mohla myslieť, že...Merlin. Merlin! Ako si niečo takéto mohol spraviť? Ja ťa tak strašne nenávidím!" automaticky som ho udrela do hrude, aby som si trochu uľavila, postavila som sa a mierila som si to do hradu. Alice ma dobehla.

"Tak teda v piatok, Evansová!" ozvalo sa ešte za mnou. A vzápätí sa Alice rozosmiala.

"Ale musíš uznať, že to bolo nápadité. A sľúbila si mu rande!"

"Nič som nesľúbila. A už o tom nehovor, prosím ťa," odvetila som naštvane.

Mala som večernú hliadku na chodbách, pomaly som sa prechádzala, keď sa predo mnou zjavila tá známa postava. Otočila som sa a zamierila som opačným smerom, aj keď som vedela, že mi to nebude nič platné.

"Evansová, počkaj, pre Merlina," zakričal. Nepočkala som. No samozrejme, dobehol ma a objal ma okolo ramien. Znechutene som ho odstrčila.

"Si naštvaná?"

"Nesmierne."

"No jednu vec nepoprieš."

"Áno? A to akú?"

"Mala si o mňa strach!" zvolal víťazoslávne. Začervenala som sa.

"To som teda nemala," namietla som chabo.

"Ale áno, mala. A poriadny. A teda už nemôžeš tvrdiť, že ti na mne ani trochu nezáleží, pretože všetci budú vedieť, že to nie je pravda. Ja to budem vedieť."

"To ma ani trochu nezaujíma." to je najlepšia odpoveď, na akú sa zmôžem? Smutné.

"V pohode, Evansová, máš toľko času, koľko len chceš, kým si to priznáš aj ty. Teraz stačí, že už to viem ja." to jeho prekliate sebavedomie!

Zrazu sa ku mne sklonil, pobozkal ma na líce a potom sa otočil a zamieril späť, smerom k Chrabromilskej veži. Rozhorčene som za ním hľadela, no...nič som mu nezakričala.

Ticho. Knižnica. Potter. Už mám plné zuby toho, ako sa nablízku zjaví vždy, keď to najmenej čakám. Zatiaľ si ma ešte nevšimol, tak som sa postavila a šla som vrátiť knihy na police. Postavila som sa na špičky a snažila som Záhady elixírov vrátiť presne tam, kde boli. Zrazu mi knihu z ruky vzal niekto aspoň o hlavu vyšší a položil ju na miesto.

"Vďaka," zašomrala som a pre zmenu som sa zohla, aby šli Najznámejší čarodejníci súčasnosti tam, kam patrili.

"Takže, Evansová," oprel sa o regál a tie dlhé nohy natiahol až po ten oproti. Tak trochu mi znemožnil odchod, ale stále by bol uskutočniteľný, ak by som veľmi chcela.

"Nechaj ma hádať. Chceš sa ma spýtať, či s tebou pôjdem na rande. Och, to je také prekvapujúce."

"Nie, dnes nie," prehovoril potichu.

"Ale nie. Tak čo to bude dnes?" zmenil polohu, cítila som ho stáť niekde za mnou. Neotočila som sa. Nebolo ľahké stáť k nemu chrbtom, no neotočila som sa.

"Dnes ti chcem len pripomenúť," naklonil sa ku mne a hlas stíšil do šepotu, "ako veľmi ťa napriek všetkému milujem," naskočili mi zimomriavky, keď som zacítila jeho horúci dych na krku. Potom sa znovu vystrel a mne popadali všetky knihy, ktoré som ešte nestihla vrátiť na police. Ach, dokelu. Rýchlo som ich zdvihla a konečne som naňho pozrela. Na tvári mu pohrával jemný úsmev a...ja som akosi mala problém dať do pochodu svoj mozog.

"Len som chcel, aby si to vedela," pokrčil ramenami a odišiel. Sadla som si na zem a oprela som sa o stenu. Šokovaná. Zmätená vlastnými pocitmi. Jednoducho absolútne mimo.

"Oooo, to je tak sladké," Alice sa usmievala ako slniečko na hnoji.

"Nevydávaj ten zvuk, keď sa bavíme o Jamesovi."

"Takže už je James?"

"Nie. Áno. Ja neviem. Prestaň sa tak premúdrelo usmievať, prosím ťa, ubíja ma to." zamračila som sa na ňu.

"Takže to konečne nejako zmenilo tvoj postoj?"

"Ja neviem. Rozumieš, ako...ako...ako by ku mne mohol cítiť niečo také, keď ja sa k nemu správam tak, ako sa správam?"

"Toto bola veľmi pekne skonštruovaná veta, Lil," zasmiala sa, no potom zvážnela.

"Možno preto, že ťa skutočne miluje."

"Ale prosím ťa."

"Vykrikuje ti to už niekoľko rokov. Len posledné mesiace to veľmi nespomenul."

"Áno, lenže, keď ideš po chodbe a niekto na teba zakričí "Evansová, milujem ťa!", tak to neberieš veľmi vážne. Toto bolo iné."

"Rozumiem."

"Netuším, ako by som sa k nemu teraz mala správať."

"No, prídeš za ním, nakloníš sa k nemu a šepneš mu do ucha "Aj ja ťa milujem, James.", potom mu zájdeš rukami pod košeľu a zistíš, či má tým hlúpym metlobalom skutočne takú vypracovanú hruď, ako sa hovorí. No a o také dve hodiny prídeš za svojou skvelou priateľkou Alice a povieš jej." musela som sa rozosmiať.

"Ty nie si normálna."

"Nerozumiem, čo sa ti na mojom pláne nepozdáva." zasmiala sa aj ona.

"Dobre, a teraz fakt."

"Okey, toto vyznie ako klišé, ale...čo k nemu cítiš?"

"Ja neviem."

"Tak keď na to prídeš, prídeš aj na to, ako sa k nemu ďalej správať."

Nasledujúci týždeň to bolo tak, že zakaždým, keď som ho na chodbe uvidela, celá som očervenela a on sa na mňa usmial. Možno sa jeho úsmev v ničom nelíšil od toho spred roka, či aj spred mesiaca, no ja som ho už akosi vnímala inak. Vlastne som to už celé vnímala inak. Hlúúúpa Lily, hlúpa.

V piatok som mala opäť službu na chodbách. A opäť som videla jeho približujúcu sa postavu. No tentoraz som sa neotočila, aby som sa mu vyhla. Len som zostala stáť na mieste, až pokým neprišiel ku mne. V hlave sa mi pretáčali rôzne scenáre toho, čo by sa teraz mohlo stať. Toho, čo by som chcela, aby sa stalo.

"Lily," usmial sa na mňa. Ako mi to povedal? On mi povedal Lily? Nie som si istá, či ma tak vôbec niekedy nazval. Toto nie je fér.

"Merlin, skutočne si rozkošný," vyhŕkla som. Prekvapene na mňa zažmurkal.

"Čo s..." nestihol dopovedať, pretože to už som ho za košeľu pritiahla k sebe, postavila sa na špičky a pritisla svoje ústa na jeho.

Po pár minútach som sa odtiahla a okamžite som očervenela. Asi mi...preplo.

"Vieš, pôvodne som ťa vlastne šiel zavolať na rande. Mám rátať s tým, že mi už konečne povieš áno?" pousmial sa.

"Hm. Asi áno." ten decentný polo-úsmev som mu vrátila.

Ďalší metlobalový zápas, Slizolin-Chrabromil. Jamesa som odprevadila až pri šatne.

"Čo môj bozk pre šťastie?" uškrnul sa.

"Tvoj čo?"

"Môj bozk pre šťastie."

"Nepotrebuješ ho," úškrn som mu vrátila.

"Ale chcem ho," vysvetlil jednoducho. Podišla som späť k nemu, no tentokrát som sa nemusela postaviť na špičky, tentokrát sa sklonil on a pobozkal ma. Pre šťastie. Jeden sa musel usmiať.

A s úsmevom som sa usadila na tribúnu vedľa Alice akurát, keď vychádzalo chrabromilské družstvo a komentátor vyvolával ich mená.

"Vidíš toho sexi stíhača? To je môj chlap," skonštatovala som s úškrnom a Alice sa rozosmiala.

"A mohol ním byť už celé roky, keby nie si taká tvrdohlavá."

"Nuž, ale teraz už je. Tak žiadne hlúpe komentáre."

"Beriem na vedomie. Ale jedno mi povedať musíš. Čo tá hruď?" pri spomienke na prvé stretnutie s Jamesovou hruďou bez košele, som sa trochu začervenala.

"Je to pravda. Všetko, čo sa hovorí." uškrnula som sa a Alice sa zachichotala. Nuž, a potom som už len sledovala najskvelejšieho stíhača, akého kedy Chrabromil mal a vytešovala sa z jeho príležitostných úsmevov smerom ku mne. A z toho, že po zápase na metle vyletel na tribúny a nečakane ma pobozkal. Rozosmiala som sa.

"Ty si taký idiot."

"Aj tak ťa milujem, Evansová." kým som stihla zareagovať, McGonagallová naňho začala hulákať, aby okamžite zletel na ihrisko. A ja ho aj tak milujem.

Walking on sunshine.

Thu, 09 Feb 2012 18:32:43 +0100

Pretože ľúbim Futuramu. Kto by ju neľúbil? Napriek tomu, že teraz pozerám Family guy-a, keďže Simpsonovcov a Futuramu mám už odpredu odzadu. Family Guy je z uvedených troch najslabší, ale Brian a Stewie sú parádni. Rozhodla som sa niečo pridať, keďže zajtra máme písomku z matiky a mne sa to nechce ani otvoriť (ale otvorím. Promise. ) a toto som mala prvé v rozpísaných, z môjho nedávneho futuramovského obdobia, v ktorom som si pozrela všetky filmy okrem Fialového trpaslíka (ten...nejako nevyšiel. Nepríde mi vtipný. Ostatné sú fajn. Hlavne Benderova hra. ;)) Prečo Walking on sunshine? No lebo to je Fryova pesnička. Ak niečo spieva, spieva toto. :D Naučil to štekať svojho psa. A je to taký rozkošný zostrih. Pod tým je krátky príklad toho, ako to spieva Fry. :D Okey, viem, že vás to prd zaujíma, ale...nooo, aspoň som aktívna. :D Čo mi pripomína, že som trochu pohla s kapitolou. Len trochu, ale je to niečo. Okey, lúčim sa, treba sa vzdelávať, kým zahnívam na strednej. :D

www

At my mercy.

Sun, 05 Feb 2012 01:56:00 +0100

Pamätáte sa na nich, ni? Ňuňuňuňu, ako ich ja len ľúbim. Koľkokrát som to odvtedy ja čítala. :D Nie, nebola to jednorázová posadnutosť. Štve ma len, že autorka to má tak kurevsky premyslené a...nezverejní to a nezverejní! :D Ach. Fajn, môj problém. Božééééé, akí sú geniálni.

Chm, dôvod prečo som sa istú dobu neozvala...čo ja viem, asi škola. Ako už býva zvykom, pred vysvedčením z nejakého predmetu prepadám (tento rok to vyhrala matika.) a potom si dokazujem, že to zvládnem vytiahnuť na trojku. Ako taká krava. Ale vytiahla som.

A tiež som sa chcela po dlhšom čase ozvať s kapitolou. Nebite ma, nevyšlo to. Ja netuším, čo to mám za blok, tento posledný týždeň som aj mala chuť otvoriť to, ale profesori sú úplne trhlí. (fakticky, veď je február. A oni sa správajú akoby bol máj.) A...fičím na Lecterovi. Stále. Lebo som v našom malom, neútulnom kníhkupectve so sliedivými predavačkami objavila knihu za osem éčok- Red Dragon a Silence of the lambs v jednom kuse, po anglicky. Muahaháá! So sestrou som tam vtedy bola a skákať som tam začala. :D Takže to číííítam, práve som dopozerala Hannibal rising (nie je to až také zlé, Gaspard je megaorgazmický, ale Lecter je Hopkins. A vždy bude. Dokonalec.) a idem si pustiť Červeného draka. Yop, mala by som aj lepšie veci na práci. A čo. Ešte stále som sa nerozhodla, či sa v pondelok ulejem zo semináru alebo nie. Uvidí sa. :D

Títo ňuňáci tu budú...dlho. Love them. Terribly much.

Daniel Robert Elfman.

Fri, 06 Jan 2012 21:44:46 +0100

Čaučajte sa, miláči. (: Vianoce sú už passé, Silvester detto. Aj by som vám niečo pekné pred ním napísala, ale nebola som doma, išla som totiž na chatu s mojou sestrou a jej 24-30 ročnými kamošmi. Trochu som sa toho obávala, preto som sa snažila zohnať niekoho z mojej vekovej kategórie, ale keď sa na mňa všetci špinavo vyjekabátili, šla som sama a neľutujem. Fakt boli megavtipní. :D Inak stále zastávam názor, že Silvester je jednoducho úplne nahovno deň, ale ten tohtoročný bol dosť fajn. (: Hm, tak vám teda do posledného roku tohto ľudstva, t.j. 2012, želám fakt len to najlepšie. (: Užite si ho, veď je posledný! Nielen pre mňa, ale aj pre moju drahú rodinu, bol 2011 kvalitne skurvený a aby sme nezabudli, že to tak bolo, pre istotu ešte na Silvestra sestru v Prahe okradli, doklady, peniaze, všetko. Skurvená 2011ka! :D Okey, dosť bolo nepodstatných žvástov, prejdime k veci.

Mám novú rubriku. Pretože som dospela k názoru, že je fakt načase zoznámiť vás poriadne s týmito mojimi obrovskými miláčmi. A kto by šiel prvý, ak nie len ten najobľúbenejší? Áno, ešte donedávna sa so Zimmerom o to prvé miesto bili, ale už je to jasné. Prečo? Pretože Zimmer mi zatiaľ nedokázal spôsobiť taký soundtrackový orgazmus, aký sa už Elfmanovi podaril dvakrát. Muahahá! :D Ale viac v článku.

Ak vám tie videá ukazuje tak poprehadzované ako mne, akože namiesto Beetlejuica je tam Nožnicovoruký Edward a tak, skúste stránku refreshnúť. A ak to nepomôže, tak ako to nepomáha mne, skúste nadávať tak ako ja! Shiiit, prečo to blog robí?

Dannyho Elfmana väčšina z nás pozná najmä zo spolupráce s najskvelejším režisérskym géniom, Timom Burtonom. (Ozáááj! Na Vianoce som dostala knihu, ktorú napísal on. Dokola by som ju čítala a stále sa na tých geniálnostiach smiala. A ešte som dostala 7 ďalších, minimálne o jednej sa tak poriadne vyjadrím. Čšt.) Fajn, ktorými začať.Asi kategóriou:

Mám rada, ale fanaticky nemilujem:

PeeWee´s big adventure (1985) je Burtonov film, ktorý som videla prvýkrát actually iba včera. PeeWee je tak...otravná postava! :D On má nehorázne divný smiech a smeje sa každých pár sekúnd. Stále sa neviem rozhodnúť, či mi prišiel vtipný alebo či mi liezol na nervy. Asi z každého niečo, ale...Buah, je to asi jediný Burtonov film, z tých, čo som videla (a že sú fakt už len dva, ktoré som nevidela a neviem, či sa niekedy donútim pozrieť si Mars attacks! Poslúžte si trailerom, ja myslím, že to skutočne nezvládnem vysledovať. :D) , ktorému by som dala tri hviezdy z piatich. Mohla by som tu toto svoje stanovisko obhajovať, ale toto nie je priestor pre Burtona, ale pre Elfmana. Takže: soundtrack sa mi dosť páčil. :D

www

Muahá, videli ste Beetlejuica? :D Myslím, že sa to ešte dá označiť za jednu z prvotín, z roku 1988, efekty sú trochu pozadu a dnes by sa to už dalo spraviť úplne mega, ale má to svoje čaro. A Beetlejuice je tak milene vyšinutá postava. :D Fakt, Burton lovers, ak ste to nevideli, odporúčam. (: Soundtrack si asi idem do Džordža dať. Elfman rules! :D

www

Meet the Robinsons- milujem tú rozprávku! Naša rodina je ale obviously jediná, ktorá ju pozná. :D Každopádne, snažím sa nájsť hudbu bez slov, no nedarí sa mi. Tak, na. Pesnička, a po slovensky. :D Úprimne, skutočne som netušila, že hudbu robil Danny Elfman. Čo sa len človek všetko nedozvie. Lav it. (:

www

Restless- o tomto filme tu určite niečo bude. Perfektný film, so skvelou Miou Wasikowskou (fakt som si ju obľúbila) a parádnou hudbou Dannyho Elfmana. Škoda len, že som na youtube žiaden iný lepší výsek zo soundtracku nenašla. Ale v skutočnosti, hoci nie je veľmi výrazný, nádherne dopĺňa tento ľúbezný film.

www

A slowly prejdeme ku kategórii: Fanaticky milujem! :D Keď tak nad tým rozmýšľam, ja vlastne Elfmana počúvam každý deň. Jedného z týchto.

Čím začať, ak nie mojim najobľúbenejším filmom všetkých čias. Slovami sa nedá vypovedať, ako veľmi soundtrack ku Corpse bride zbožňujem a aké emócie vo mne vyvoláva. Každú jednu skladbu z neho jednoducho...áách. ♥ Hej, dala som si pravidlo, že sem dám z každého soundtracku len jednu pesničku, ale pri týchto to bude extra ťažké dodržať. Main titles som mala na zvonenie už nespočetne veľakrát. Aj Wedding song. Piano duet zase na smsku. A tak si to striedam. (: Jednoducho...najsamnajveľminajkrásnejší a najvydarenejší.

www

Čo iné sa dalo čakať? :D Moje momentálne zvonenie je This is Halloween! (: Ale sem do článku sa snažím dávať tie bez slov. K soundtracku Nightmare before Christmas sa dá povedať to isté, čo k tomu predchádzajúcem, ak z toho trošku uberiete. Logicky nemôže byť najvydarenejší, keď je na svete Corpse bride, ale veď, viete si pretransformovať. (: Kto by ho nemiloval. (:

www

Soundtrack k Alice in Wonderland je niečo...wau. Nie, nemôžem ho zaradiť medzi soundtrackové orgazmy, ale prisámvačku, to je niečo nadpozemské. Tak ako bol pesničkový soundtrack kompletne celý príšerný, Elfmanova hudba dokonalo dopĺňala celý film a bez nej by to seriózne nebolo ono. Atmosféra, ktorú dokáže Elfman vytvoriť je neskutočná.

www

Ách, dochádzajú mi superlatívy. Soundtrack k Edwardovi je...slzyspúšťajúci. Fakticky. Nádherne rozprávkový. Simply dokonalý. Tak, ako som sa poriadne nevedela vyjadriť k filmu, neviem sa ani k soundtracku. Nepotrebuje slová.

www

Ľudia, ak ste nevideli Big fish, túto chybu hneď napravte. Pri konci zvyčajne slzím ako fontána. Ách. Strašne skvelý film, fakt strašne. Tak pravo burtonovské alias fantázii sa medze nekladú. (:

www

Kto by nemiloval Chocolate factory? Oompa Loompov? Všetky tie rozmaznané a protivné deťúrence aj s ich bizarnými rodičmi? A hlavne...Willyho Wonku? :D A absolútne geniálnu hudbu, ktorá to celé dopĺňa. ♥

www

A pri Sleepy Hollow sa zas už len budem opakovať. Nevermind. Tento soundtrack tiež nie je výrazný, no dokonalo zimomriavkoidne vystihuje atmosféru v zabudnutom mestečku, ktoré straší bezhlavý jazdec. Lav it.

www

A môžeme prejsť k avizovaným soundtrackovým orgazmom:

Prvým je bezpochyby Sweeney Todd, a určite viete, že mám namysli hlavne časti od 1:45- 1:58. To je...ľudia, to je skutočný orgazmus pre uši, uznajte to. A tá zlovestná pasáž pred tým, ktorá vás navnadí na to, že teraz príde niečo veľké...a zlé. Wuahá! Milujem Sweeneyho! Milujem ten absolútne dokonalý soundtrack k nemu! Absolútne dokonalé. Ách. Nehorázne, nehorázne, nehorázne. O_X

www

No a tým druhým paradoxne nie je soundtrack k filmu Tima Burtona. Nie, k filmu Bretta Ratnera. Červený drak. Nielenže milujem Lecterovskú trilógiu (nechápem, čo všetci na čsfd majú proti Hannibalovi. Nech sa pojekabátia. Nie je to Mlčanie jahniat, ale stále je to mega.) Hudbu k Hannibalovi robil Hans Zimmer, je perfektná, skutočne, ale tá, ktorú robil Danny Elfman k Červenému drakovi, to vám je zážitok. Áno, je to 10 minútové zhrnutie a je to tak trochu podvod, ale ja by som vám sem dala len tú jednu, keby som ju našla. Ak sa vám to nechce počúvať celé, skočte na: 04:20-04:39. Nehorázne. To je ten orgazmus, o ktorom som hovorila. A tiež tak ako pri Sweeneym, ten úsek pred ním vo vás evokuje...tú nádhernú, príťažlivú zlovestnosť. Muaháá! Napriek tomu vám prosto odporúčam vypočuť si to celé, ale ako chcete. Viete, že Danny pri skladaní tohto soundtracku použil niektoré prvky z Shorovho soundtracku k Mlčaniu jahniat? Nie je to perfektné? :D Áno, je. Do-ko-na-lô.

www

Prečo do skupiny soundtrackových orgazmov nemôže patriť soundtrack ku Corpse bride, aj keď milujem každú jeho minútu? No lebo hudba patriaca do tejto kategórie musí mať povinný nádych zla a zlovestnosti, taký, z ktorého vám naskakujú zimomriavky a máte motýle v bruchu. Hoci hádam, že reakcia je u každého individuálna. :D Nemôže to byť len dokonalo nádherné, musí to byť aj zlé. (a zlé skutočne nemyslím vo význame "mizerné".)

Tak. Zatiaľ sú dva. Burtonovi vychádzajú dva nové filmy v roku 2012 (Dark Shadows a Frankweenie ^_^ Nadšená som!) a všetci vieme, že hudbu bude opätovne robiť tento soundtrackový mág. Čo môže Burtonovského fanúšika potešiť viac? Buáááh. Nič! :D Zostáva len ďakovať, že sa narodil tak parádne geniálny človek ako Tim Burton, že sa stretol a rozhodol spolupracovať s tým najskvelejším skladateľom, že sa skamošil s dokonalým Johnnym Deppom a našiel si takú parádnu ženskú ako Helenu Bonham Carter a teraz ich má v každom svojom geniálnom filme. ♥ A že sa z toho takýto zastrčení fanatici na Slovensku môžu vytešovať.

Avšak, každý jeden z nich je dokonalo geniálny aj sám za seba. Dannyho Elfmana skutočne najviac poznám z Burtonových filmov (až na pár výnimiek), no nepochybujem, že každý film, ku ktorému robil hudbu, si zaslúži hneď dve hviezdy z piatich už len za to, že tú hudbu robil on.

Život Andromedy Blackovej 3/3

Fri, 23 Dec 2011 02:31:01 +0100

Tááákže. Čo je toto? To je taká vec, ktorú som začala písať pred dvoma rokmi cez leto a úspešne som skončila asi pred dvadsiatimi minútami. Úspešne ako úspešne, už som z toho začínala byť zúfalá. Zároveň je to môj vianočný darček pre vás, aj keď to nie je veľmi vianočné. Snáď poteší, kapitola sa nepodarila. :D

Prečo Andromeda? Pretože je jej málo a pretože s Tedom sú rozkošní. Zároveň je dosť málo aj obrazového materiálu, preto som obzvlášť hrdá na moju avatarovú prílohu v každej časti. Pôvodne som mala len ten avatar, ktorý vidíte naľavo a väčšinu tých zvyšných som vlastne našla relatívne nedávno. Späť k veci, keď sa nad tým zamyslíte, Andromeda je vlastne megaskvelá! Nebudem hovoriť, že som sa v tom definitívne neutvrdila až počas písania tejto veci, ale...je. Rozhodne silná osobnosť. A Rowla nám vlastne nepovedala, čo sa s ňou stalo, tak mám vlastný koniec. Myslím, že pri čítaní si všimnete, ktoré časti sú odpísané z HP7, snažila som sa chronologicky riadiť podľa toho a vsunula som tam aj tú ich mučiacu scénu, ktorá bola v HP7 len spomenutá, ktorú by som tam nedala, ak by som to písala čisto podľa seba. Ešte som odpísala, ten Harryho dialóg, keď je u nich a ešte rádiové vysielanie. Ťak. (: A ako vždy, opäť som plne schopná kompletne skritizovať vlastné dielo, hlavne začiatok a koniec. Niektoré časti v strede sa mi páčia, to si uznám. Niektoré nie, tie po sebe radšej ani nečítam. Tie chyby (nemyslím gramatické, ak tam sú gramatické, mali by to byť len preklepy, ktoré som si nevšimla.), ktoré som tam spravila, som sa dnes snažila trochu napraviť, no neviem, či mi to vyšlo a taká Foxie, ak to bude čítať, ma určite zotne. Za niečo. :D Ten koniec...ľudiááá, ospravedlňujem sa za jeho kvalitu, ale ja už som to jednoducho skutočne chcela skončiť! :D A je tam jedna taká vec, ktorú by som vám tu teraz rada objasnila, no bolo by to ľahko spoileroidné, takže, ak to niekto podotkne, dodatočne vysvetlím v komentároch. Ak sa to niekomu bude chcieť celé čítať, bude mať môj obdiv. Chvíľkový, nič netrvá večne. Takže... pre vás od Nell. Želám nádherné Vianoce, miláči! (:

Čo mojej dcére slúžilo ku cti bolo, že sa skutočne snažila obsedieť. Celých dvadsať minút.

"Idem za ním."

"Zbláznila si sa?"

"Áno! Zbláznim sa, ak tu budem musieť ešte chvíľu ostať a nevedieť, čo je s ním!"

"Chcel, aby si zostala doma, pri Teddym."

"Je mi fuk, čo chcel!" začala zháňať svoj prútik.

"Ja ti to nedovolím."

"Čože?"

"Nedávno som stratila tvojho otca, nechcem stratiť aj teba!"

"Mami, vži sa do mojej kože! Keby tam niekde bojoval otec, už by si tu dávno nesedela. Chápeš ma!" po pár sekundách som prikývla a rozplakala som sa.

"Ďakujem," objala ma. "Daj pozor na Teddyho. Aj v prípade, že by sa už ani jeden z nás nevrátil."

"To nehovor!"

"Sľúb mi to!"

"Samozrejme, že ti to sľubujem."

"Ďakujem, mami, strašne ti ďakujem. Ľúbim ťa."

"Zlatko." plakala som. Tak veľmi, ako pri tej strašnej správe o Tedovej smrti.

Objímala som svoju dcéru ako naposledy, pobozkala som ju dvakrát na obe líca, a nikdy som ju nechcela nechať ísť. A ona? Ona sa tak isto lúčila so svojim synom. So slzami, no narozdiel odo mňa aj s úsmevom.

"Dúfam, že sa ešte uvidíme, mami. Tak zatiaľ." a zmizla mi spred očí. Vzala som do rúk svojho vnuka a silno som ho objala. Je dosť možné, že o chvíľu bude tým jediným, čo mi na tomto svete zostalo.

"Ten-koho-netreba-menovať bol porazený." v Dorinej obývačke sedel nejaký neznámy čarodejník. Ja som na kolenách držala svojho vnuka a odmerane som naňho hľadela. Zakoktal sa.

"U-už pred dvoma dňami. Vaša dcéra a jej manžel to, bohužiaľ, neprežili." bach. Ďalší z rady úderov. Nie som si istá, koľko ich ešte znesiem. Skutočne, čo som komu spravila? Ako som mohla stratiť aj Doru? Ako som mohla pustiť vlastné dieťa v ústrety smrti? Ako som vtedy dokázala čeliť vedomiu, že sa mi pravdepodobne nevráti? Ako som mohla dopustiť, aby Teddy vyrastal bez rodičov? A čo budem teraz robiť? Vždy som si myslela, že som silná osobnosť. Vlastne, vždy som vedela, že som silná osobnosť. Ale každý človek má obmedzenú kapacitu, čo sa príjmu zlých správ týka. Ja už viac neznesiem. Už nie. Zlomím sa ako suchá haluz.

Zjavili sa slzy, najvernejšie spoločníčky posledných dní.

(www- Winter in my heart)

"To...to mi hovoríte len tak?" stále som sa pýtala rovnako odmerane, naoko bez emócii. Pravdou je, že v mojom vnútri bol momentálne celý hurikán emócií. Žiadna matka nechce prežiť svoje dieťa. Je to nevyliečiteľná rana, ktorá sa nikdy nezahojí. Stále mokvajúca. A pomaly vás zabije. Pred očami mi prebehli všetky možné spomienky. Na ňu, keď bola malá, keď mi bezvýhradne dôverovala. Aj na časy, v ktorých svoju dôveru presunula na otca.

"Odpusťte. Úprimnú sústrasť." úprimnú sústrasť? Je to len fráza. Fráza ako "všetko najlepšie" pri narodeninách. Koľko ľudí ju vyslovuje skutočne úprimne? Koľkým ľuďom je skutočne ľúto, že ste v posledných dňoch prišli o celú svoju rodinu? O všetko najdôležitejšie, o všetko, čo vás celú napĺňalo? Už som si vedela zodpovedať otázku, ako som Doru mohla pustiť do boja. Nádej. Celou svojou bytosťou som verila, že sa mi vráti. Tak, ako som verila, že raz sa na prahu mojich dverí znovu zjaví Ted. Celý ten čas som sa živila nádejou a tá mi dodávala silu. Nádej je hnusná suka. Kým ju máte, svet sa nezdá taký zlý, no keď vám ju niekto neodvratne vezme, svet sa roztriešti na milión drobných kúskov, ktoré nejdú poskladať späť. Je lepšie nedúfať. Menej to potom bolí.

Ó áno, zastavil sa tu aj sám veľký Harry Potter a horlivo sa mi ospravedlňoval. Za Teda, za Doru, za Remusa. Všetkých vychválil do nebies. Každé jeho slovo mi znelo ako neúprimná hlúposť, za ktorú by som mu najradšej dala facku. Bol to Harry Potter, chlapec, čo prežil, Vyvolený, ktorý odvrátil hrozbu pre celý čarodejnícky svet. Zachránil ma, mala by som mu byť vďačná. No pre mňa to bol len človek, ktorý rozprával o veciach, ktorým ani trochu nerozumel. Presne taký istý, ako ten čarodejník, ktorý mi prišiel oznámiť Dorinu smrť. Vypočula som ho, to bolo všetko, čo som dokázala urobiť. Navrhol, že ako Teddyho krstný otec, sa oňho postará. To som rezolútne odmietla. Chcel mi zobrať to posledné, čo mi zostalo? Ťažko, chlapče. Ťažko.

Po Nymphadorinej smrti som sa cítila ešte horšie než po Tedovej. A to nehovoríme o psychickom stave, skôr o fyzickom. Napadlo mi, že predchádzajúca malátnosť možno nebola len súčasťou hlbokej depresie. Teraz sa zjavila aj bolesť hrude a ťažký kašeľ. Dospelo to do štádia, v ktorom som bola nútená navštíviť Sv. Munga.

A tam som nedostala potešujúce správy.

"Stará mama?"

"Čo, chrobáčik?"

"A vedela si moja mama zmeniť aj nos?"

"Vedela."

"Aj uši?"

"Áno."

"Ústa?"

"Tie tiež."

"Prečo ja viem zatiaľ iba vlasy a oči?"

"Lebo máš ešte len šesť rokov. Príde to neskôr." úspechom bolo aj to, že si v šiestich rokoch dokázal vedome meniť vlasy a oči. Síce, talent má mať po kom.

"Kedy?"

"Možno keď začneš chodiť do školy."

"A to bude kedy?"

"Keď na to budeš mať dosť rokov."

"A to bude kedy?"

"Keď ti príde list."

"Príde mi list? Od koho? Poznám iba teba."

"Zo školy. A nepoznáš iba mňa."

"No, áno, krstného otca a tak, ale on mi nemusí písať. Môže prísť."

"Isteže môže."

"Bol u nás minulý týždeň."

"Ja viem."

"Ty ho nemáš rada." povedal to mierne obviňujúco.

"To som predsa nikdy nepovedala."

Videla som v ňom Doru. Keď bola malá, tiež sme viedli podobné, nikdy nekončiace konverzácie. Bolo mi do plaču.

"Už mi prišiel?"

"Nie, zlatko."

"Čo ak ten list vôbec nepríde?"

"Nebuď hlúpy, samozrejme, že ti príde. Si čarodejník, len si ešte musíš počkať pár rokov."

"Možno spravili chybu a vyškrtli ma. Alebo na mňa zabudli."

"Kto by už len na teba mohol zabudnúť?"

"Teddy, si pripravený?"

"Áno, stará mama."

"Tak ideme." vystrela som k nemu ruku a on sa jej chytil. Spoločne sme sa odmiestnili.

A spoločne sme kráčali po upravenom cintoríne, pomedzi náhrobky, až kým sme neprišli k tomu jednému. Ted Tonks, Nymphadora Lupinová a Remus Lupin. Nie, Tedovo telo sa nikdy nenašlo, čo ma dosť ubíjalo. Takto, keď som sem prišla sama, s cieľom vyžalovať sa mu, pozhovárať sa a mať pocit, že je nejakým spôsobom so mnou, v kútiku mozgu som si uvedomovala, že telo milovaného muža hnije niekde vo svete.

"Starká?" spýtal sa Teddy ticho.

"Áno?"

"Je zlé, že si rodičov vôbec nepamätám?"

"Je to prirodzené, chrobáčik."

"Nie je to správne."

"Nie je to tvoja chyba."

"Chcel by som si ich pamätať."

"Stačí, aby si si pamätal, že ťa obaja veľmi, veľmi ľúbili."

V noci som nespala. Nielen kvôli depresívnej návšteve toho hrobu, sčasti aj kvôli dusivému kašľu. Snažila som sa kašľať čo najtichšie, no po desiatich minútach skohŕňania sa dvere na mojej izbe pomaly otvorili. Všimla som si, že na ruke mám trocha krvi, rýchlo som ju skryla pod paplón.

"Stará mama, je ti dobre?"

"Ale áno, zlatko, len trochu kašlem."

"Kašleš už dlho."

"No...možno som trochu chorá." a možno trochu viac.

"Aha."

"Ale už som v poriadku, bež späť do postele."

"Naozaj?"

"Neklamala by som ti." previnilo som sa usmiala. Je milé, že malé deti ten typ úsmevu ešte nerozoznajú.

"Tak dobre." no napriek tomu stále váhavo stál vo dverách.

"Alebo by si dnes chcel spať tu?"

"Možno." tentoraz to už bol úplne iný druh úsmevu.

"Tak poď sem ku mne." keď sa zakutral pod moju perinu, cítila som sa...inak. Už úprimne dobre. Je pekné, keď vás potrebujú.

Teddy bol na návšteve u svojho krstného otca a ja som ten voľný čas využila na návštevu Sv. Munga. Sedela som v ordinácii u môjho liečiteľa a čakala. Po pár minútach sa dvere otvorili a on vošiel.

"Mám vaše výsledky, pani Tonksová."

"A?"

"Nemám pre vás dobré správy."

"Myslela som si to. Zhoršilo sa to, však?"

"Bohužiaľ."

"Ako dlho?"

"O to sa nebojte, ešte máte pred sebou pekných pár rokov."

"Definujte pár."

"Presný dátum sa nedá určiť, no odhadujem to približne na desať, ak budete správne dodržiavať liečbu."

"Zrejme je naivné znovu sa pýtať, ale stále nevznikli žiadne inovácie ohľadom liečiv?"

"Je mi ľúto."

"Och. Dobre, ďakujem."

Desať rokov, možno viac, možno menej. A možno presne desať. Mizerné.

"Teddy, vstávaj!"

"Veď už som hore."

"Nie si. Vstávaj, vlak odchádza o hodinu." do kuchyne zbehol môj šestnásťročný vnuk, stále ešte v pyžame a pobozkal ma na líce.

"Stará mama, trochu sa uvoľni. Nalej si whisky, ak ti to pomôže." zasmial sa a sadol si za stôl.

"Odpusti si takéto reči, mladý muž."

"Prepáč. Chcel som ti tým len naznačiť, že máme kopu času a nie je nutné, aby si na mňa zvyšovala hlas."

"Zjedz svoje raňajky a choď sa konečne prezliecť."

"Ako rozkážeš."

Akonáhle sme prešli bariérou, Teddy nadšene zamával na skupinu svojich priateľov a už sa nemohol dočkať, kedy nastúpi do vlaku. Rýchlo sa ku mne obrátil a usmial sa. Chápala som to, aj keď tie mesiace, kedy nebol doma, boli pre mňa strašné. Dlhé osamelé večery plné smutných spomienok.

"Tak, stará mama, vidíme sa na Vianoce."

"Áno, a nieže budeš vymýšľať, rozhodne nezostávaš na Rokforte."

"To by som ti nespravil." zaškeril sa. Objala som ho, dlho.

"Budeš mi chýbať, ty nezmar."

"Ja viem," zasmial sa. Milovala som na ňom ten optimizmus, tú typickú mladosť. Aj ten jemný narcizmus. To prichádza s tým, keď si svoje telo môžete upraviť do takej podoby, akú len chcete.

"Napíš mi niekedy."

"Sľubujem."

"Sľubuješ vždy a nikdy nič z toho."

"Teraz sľubujem dvojnásobne, rozhodne ti napíšem."

"Dobre. Bež už, lebo zmeškáš." ešte som ho pobozkala na líce, počkala, až kým nenastúpil a pobrala som sa k bariére.

(www- Flames)

Sľub dodržal, skutočne mi raz za čas napísal. Posledný z listov som si však už nestihla prečítať. Po nezvyčajne silnom záchvate kašľa a nejakej tej krvi na kuchynskej linke som totiž zrejme odpadla.

A prebrala som u Munga. Som oficiálne hospitalizovaná. Krásne. Aj tak si však myslím, že to veľmi platné nebude. Dýchala som ťažko a každý ďalší nádych bol enormnou námahou. Po chvíli sa do mojej izby vrútila sestrička a celá natešená mi oznámila, že som sa prebrala. Vážne? Kto by to bol povedal. Merlin.

"Hneď ohlásim vášho liečiteľa." tento oznam som zanechala bez odpovede a ona odišla. A o pár minút, alebo hodín, možno aj o rokov, neviem a je mi to jedno, prišiel môj liečiteľ. Niečo mi hovoril a ja som ho veľmi nepočúvala, zachytila som len slovné spojenia kritický stav, upovedomenie rodiny a lieky proti bolesti. Ak to už bolo všetko, čo pre mňa mohli spraviť, fajn.

Zaspala som.

A keď som sa znovu prebrala, v kresle pri mojej posteli spal Teddy a ja som si nevedela predstaviť nič krajšie, čo by som pred smrťou mohla vidieť. Usmiala som sa sama pre seba a sledovala som ho, až kým sa nezobudil, opätovne to mohli byť aj hodiny a roky, pojímanie času už nebolo dôležité.

"Stará mama? Ako ti je? Mám zájsť pre liečiteľa? Alebo ti mám niečo doniesť?" vystrašene ma sledoval. Tentoraz som sa usmiala preňho.

"Čo tu robíš?" vystrašený výraz vymenil za prekvapený.

"Síce neviem, prečo si o mne myslíš, že som taký naničhodný vnuk, ktorý by ťa nechal samu..."

"Skôr som myslela, ako si sa sem dostal."

"Dumbledore mi sem dovolil prísť a zariadil mi prenášadlo."

"Ach. A vieš mi povedať niečo o tom, ako som sa sem dostala ja?"

"Našiel ťa krstný otec." cha. Trochu bizarné.

"Čo odo mňa chcel?"

"To neviem." chcela som mu položiť ďalšiu otázku, viac pre to, aby som počúvala jeho hlas, než slová, ktoré hovoril, no prerušil ma kašeľ.

Krv na vankúši.

Teddy sa rýchlo postavil, vybehol z miestnosti a vrátil sa s liečiteľom.

Môj testament bol spísaný už dávno, všetko, čo mám, bude po mojej smrti Teddyho. Všetko teda bolo pripravené, stačilo len umrieť. Dosť ma mrzelo, že Teddymu nemôžem na rozlúčku povedať všetko, čo som chcela. Ale som si istá, že minimálne tú najpodstatnejšiu vec vie aj sám.

V mojich posledných minútach som uvažovala nad tým, prečo som svoj život dobrovoľne neukončila už dávno. Môj príbeh je ťažký aj na počúvanie, nie ešte na prežitie. No samovražda mi pripadá sebecká, vždy tu bol niekto, pre koho som bola užitočná a potrebná. Druhým dôvodom možno bolo, že som zakaždým dúfala, že sa situácia zlepší. A chvíľkovo sa zlepšila, vďaka Teddymu, no globálne bola po všetkých tých úderoch stále zlá.

Či by som si svoj život chcela s niekým vymeniť?

Niektoré časti určite.

No ak by bolo možné prežiť si buď odznova tento alebo nejaký úplne iný...volila by som ten môj.

Život Andromedy Blackovej 2/3

Fri, 23 Dec 2011 02:09:04 +0100

Časť druhá.

Svadba bola malá, len pár ľudí. Nymphadora bola nádherná, aj keď jej obľúbenú farbu vlasov nikdy nebudem schopná schváliť.

Či som plakala?

Áno.

A moje myšlienky boli príliš typicky rodičovsky sentimentálne, než aby som ich zverejnila.

Po obrade mi Ted len stisol ruku a usmial sa na mňa.

"Je šťastná."

"Ja viem."

"Ty nie si."

"Poďme na oslavu."

"Si tehotná?!"

"Mama, nerob z toho vedu, prosím ťa."

"Ale...nejako rýchlo." tehotná. Moja dcéra je tehotná s vlkolakom. Poprosím dve facky.

"Načo čakať?"

"Chceš byť matkou?"

"Nebolo to na vrchole rebríčka mojich priorít, ale keď už to prišlo..."

"Merlin, Dora."

Vtedy do kuchyne vstúpil Ted.

"Oci, mám skvelú správu! Budeš starý otec!" ako zareagoval môj manžel? Silno ju objal a rozkrútil ju vo vzduchu.

"To je úžasná novina, dievčatko!"

Fajn, zase som za zlého rodiča. Človek si zvykne.

"Čo to chceš spraviť s našim domom?"

"Budeme prevážať Harryho Pottera. Sem. Zabezpečíme vám aj domu maximálnu ochranu, tak ako aj niekoľkým ďalším domom, aby sme ich zmiatli. Je to stopercentne bezpečné. Teda...Možno osemdesiatpercentne."

"Merlin, Nymphadora, ja neviem..."

"Harryho Pottera?" skočil mi do reči Ted. "Načo ešte diskutujeme?" Nymphadora mu venovala žiarivý úsmev a odmiestnila sa preč. Niekedy už toho mám skutočne plné zuby. Zamračila som sa.

"Deje sa niečo?" spýtal sa Ted starostlivo.

"Ty sa deješ!" vyštekla som a odišla som do spálne. O pár minút sa tam zjavil aj on. Ak mi chcel dať čas na vychladnutie, nebolo to dosť.

"Čo to malo znamenať?"

"Dobre vieš, čo to malo znamenať!"

"Keby som vedel, nepýtal by som sa."

"Vždy, vždy, vždy si ty za toho dobrého!" vyhŕkla som frustrovane.

"Čože?"

"Vždy jej všetko dovolíš, vždy jej všetko schváliš, potešíš sa každej novej somarine, s ktorou za nami príde. Ale ja? Ja som tá skeptická, večne otravná a ustarostená, ktorá do nej stále len rýpe. A už ma to unavuje! Ty naozaj nikdy nemyslíš na dôsledky? Rozmýšľal si čo i len sekundu nad tým, že sa vydala za vlkolaka alebo ti stačilo len jej vyhlásenie, že sa milujú a budú sa milovať navždy?"

"Ja..."

"A napadlo ti vôbec, že aj naše vnúča sa môže narodiť s touto... chorobou? Nevinné dieťa privedú do tejto mizernej, mizernej doby a možno bude každý mesiac ešte aj obrastať srsťou?"

"Dromeda,"

"A najnovšie to, že náš dom sa stane útočiskom Harryho Pottera! Geniálne! Hej, zabezpečia nám ochranu! Akú, keď Veď-vieš-kto je už všade, vrátane ministerstva. Ja ho nechcem aj v našej predzáhrade!"

"Andromeda, upokoj sa!"

"Napadlo ti, ako veľmi sa bojím?! Áno, stále si robím starosti. Bojím sa o ňu! Bojím sa o nás! Bojím sa, že sa za splnu pripletie svojmu podarenému mužovi do cesty a ten ju zabije. Bojím sa, že pri všetkých týchto perfektných akciách na ochranu cteného Harryho Pottera, ju skôr či neskôr niekto zabije. Moje jediné dieťa! Preto nesúhlasím pomaly s ničím, čo nám oznámi. Ale čo ty? Ja ťa nechápem. Ako...ako..." neuvedomila som si, že mi po lícach stekajú slzy. Fakticky nie. Podišiel ku mne a objal ma. Skúšala som ho odtisnúť, ale nedal sa. Nakoniec som sa zlomila.

"A tak ako sa bojím o ňu, sa bojím aj o teba. Ten strach ma zožiera a ja, dočerta, neviem, čo mám robiť!"

"Viem, že sa bojíš," šepol, "aj ja sa bojím. Všetci normálni ľudia sa boja, pretože všetci máme dôvod sa báť. Ale Nymphadora...Dromeda, ona je fakt dobrá. Je šikovná, múdra, skvelá aurorka, hoci trochu nemotorná, čo, priznávam, má zrejme po mne. A som si istý, že s Remusom ten spln nejako vyriešili. Neuviedol by ju do takého nebezpečenstva, skutočne. Vie sa o seba postarať." utrela som si slzy z líc.

"Vždy sa o ňu budem báť."

"Viem. Ja tiež." šepol a vtisol mi jemný bozk do vlasov.

"Teraz sa to všetko odohráva, však?"

"Áno."

"Dora je niekde tam. Na oblohe. Necháva sa zabiť."

"Prestaň s tým, všetko by malo prebehnúť hladko."

"Neviem na to prestať myslieť."

"Nápodobne, ale snažím sa. Snaž sa tiež." ozval sa náraz a šplechot. Obaja sme prudko vyskočili. Ted zamieril ku dverám, ja k oknu. Počula som ho niečo kričať. Vtedy som rozoznala, čo sa nám to vlastne zrútilo do jazierka

"Zrútili sa, Ted! Spadli do záhrady!" zakričala som.

"Dromeda, poď mi pomôcť!"

"Toto je ten slávny Harry Potter?" pozrela som na vychrtlého chlapca v bezvedomí na našom gauči. Na prvý pohľad sa zdalo, že nie je hodný toho, aby preňho toľko ľudí riskovalo životy. Ale čo ja o tom môžem vedieť, všakže?

"Hej. Vyliečil som mu, čo sa dalo, ale ešte sa neprebral. Ako sa má Hagrid?"

"Bude v poriadku. Trochu som sa ho vypytovala, nie je mu veľmi do reči. Poslal ma pre trochu brandy." prevrátila som očami. "Povedala som, že žiadnu nemáme a odišla som."

"Si zlá. Práve sa zrútili do našej záhrady."

"No dobre, dobre." po chodbe som zamierila do kuchyne. Všimla som si, že Hagrid sa snaží prepchať cez naše vchodové dvere.

"Pre Merlina, pomôžem vám, počkajte."

"Nemáte ako, panička." zaťal zuby a konečne sa ocitol vo vnútri nášho domu. Rýchlo prešiel do obývačky. Pomaly som ho nasledovala, oprela som sa o veraje dverí. Videla som, ako Hagrid stisol toho chlapca v drvivom objatí. Ted sa na mňa napäto usmial. Úsmev som mu nevrátila.

"Vy!" ozval sa výkrik. Prekvapene som skrútila pohľad späť na chlapca, ktorý vo svojom prázdnom vrecku hľadal svoj prútik.

"Tvoj prútik je tu, synak. Spadol hneď vedľa teba. Zdvihol som ho. A kričíš na moju manželku." vyšla som z prítmia chodby do svetla obývačky a nemohla som sa ubrániť otrávenému výrazu.

"Och, to ma...to ma mrzí," ospravedlnil sa Potter vzápätí. Je tam toho, koho to zaujíma?

"Čo je s našou dcérou?" vyhŕkla som. "Hagrid povedal, že vás prekvapili. Kde je Nymphadora?"

"Neviem. Nevieme, čo sa stalo s ostatnými." tak oni nevedia! Vystrašene som pozrela na Teda. Tiež mal v očiach strach, no svoj výraz ovládol. Ja nie.

"Prenášadlo," zvolal Harry. Pripadalo mi to nevhodné a odveci. Ten chlapec na našom gauči ma vlastne nesmierne iritoval. Presne z dôvodu, že naša dcéra a jej manžel sú kvôli nemu ochotní riskovať život. Vynadala by som mu, keby tri štvrtiny môjho mozgu nezaberal strach. "Musíme sa vrátiť do Brlohu a zistiť to- odtiaľ vám pošleme správu, alebo Tonksová ju pošle, keď..."

"Dora bude v poriadku, Dromeda," vyhlásil Ted rázne. Neverila som mu. "Prenášadlo je tu. Má odísť o tri minúty, ak ho chcete použiť."

"Áno, chceme." pozviechal sa a prehodil si batoh cez plece. "Ja..." nervózne na mňa pozrel. "Poviem Tonksovej...Dore...aby vám poslala správu, keď...ďakujem, že ste nás dali do poriadku, ďakujem za všetko. Ja..." Ted vyšiel z obývačky a obaja ho nasledovali. Sadla som si do kresla a tvár som si zložila do dlaní. Ted sa vrátil späť a upokojujúco mi prechádzal prstami po chrbte.

"Bude v poriadku, uvidíš. Ozve sa nám. Určite sa jej nič nestalo."

"Svojim spôsobom toho chalana skutočne neznášam." Ted sa nervózne zasmial.

"Vlastne ťa v tomto chápem."

Čakali sme. Minúty sa vliekli. Nerozprávali sme sa, nič sme nerobili, iba sme sedeli a čakali. Zrazu nám doprostred izby skočilo niečo strieborné, Dorin patronus, ktorý prehovoril jej hlasom: "Mama, ocko, len som chcela, aby ste vedeli, že som v poriadku. Nemôžem povedať, že všetko prebehlo hladko, pretože neprebehlo," v hlase jej bolo počuť smútok. "Všetko vám vysvetlím a objasním, keď vás najbližšie prídem pozrieť. Tak si už nerobte starosti. A...mám vás rada." roztrasene som Teda objala.

"Ted..." zatriasla som ramenom muža spiaceho vedľa mňa.

"Ted!" zopakovala som nástojčivejšie.

"Čo je?" zašomral.

"Nepočul si niečo?"

"Nie."

"Zobuď sa, pre Merlina. Kde máš prútik?"

"Nechal som si ho v obývačke."

"Prečo?"

"Zabudol som naň."

"Vravím ti, že som niečo počula."

V tej chvíli sa ozval mohutný rachot a kopa hlasov. Tipujem, že naše vchodové dvere sa práve rozleteli na milión triesok.

"Toto som už počul aj ja." Ted svižne vyskočil z postele, no nič nezmohol. Do spálne sa vrútilo niekoľko postáv v tmavých plášťoch. A potom sa ozval ten šialený smiech.

"Dlho sme sa nevideli, Andromeda."

Načo prišli? Nato, aby nás mučili. Mňa a Teda. Nás! Chceli vedieť, kde je Harry Potter. Vedeli, že bol chvíľu u nás, samozrejme, že to vedeli.

Ale my sme netušili, kde sa nachádza teraz.

Hlavne Bellatrix si moje mučenie obzvlášť užívala.

"Hovorili sme ti, Andromeda, že sa nemáš zapliesť s tým špinavým humusákom!" z prútika jej vyletel prúd červeného svetla a mne žily naplnil oheň. Vzpínala som sa na zemi v neznesiteľných bolestiach. Ale nekričala som.

Zdalo sa mi, že to trvá celú večnosť. Pravdou je, že som zrejme len stratila pojem o čase.

Nechali nás nažive.

Absolútne nechápem prečo.

Zrazu sa to skončilo a oni sa hromadne odmiestnili, Bellatrix mi ešte venovala pár štipľavých poznámok, ktoré som nezachytila, a zmizla. Ach, tá sesterská láska.

"Dromeda?" odvrátila som sa od sporáka a pozerala som naňho.

"Čo je?"

"Mám ísť na výsluch," povedal môj manžel bez akýchkoľvek emócií v hlase a pergamen, ktorý mu prišiel dnes ráno, položil na stôl. Sadla som si vedľa neho a vzala som ho do ruky.

"Na akých výsluch?" spýtala som a zamračila som sa na ten kus papiera.

"O mojom čarodejníckom pôvode."

"Ale veď ty nemáš čarodejnícky pôvod."

"To vraj znamená, že som čarodejnícku moc niekomu odcudzil."

"Čo je to za sprostosť?"

"Už je to úplne jasné. Ovládli celé ministerstvo. Ovládli všetko."

"Teddy..."

"Nemôžem tam ísť."

"Čo chceš robiť?"

"Ujdem."

"Ujdeš?" vystrašene som naňho pozrela.

"Myslíš, že mi budú veriť, že som svoju moc jednoducho dostal do vienka? Nebudú. Musím ujsť."

"Pôjdem s tebou."

"Nepôjdeš."

"Čože?"

"Je to príliš nebezpečné. A ty sa nemáš, čoho báť. Môžeš zostať tu."

"Ja nechcem zostať tu!"

"Nejdeš so mnou."

"Theodore Tonks, ja..."

"Andromeda, ja sa s tebou nedohadujem. Ak to bude potrebné, ujdem ti skoro ráno bez rozlúčky."

"Nechceš ma so sebou?" šepla som. Prišlo mi to ako jediná možnosť.

"Nebuď hlúpa, Andromeda, samozrejme, že ťa chcem so sebou. " prešiel ku mne, chytil ma za pás a pritiahol si ma k sebe. Objala som ho okolo krku.

"Ale to je vedľajšie. Hlavne ťa chcem mať v bezpečí. A ty budeš oveľa viac v bezpečí tu, než s nejakým hľadaným zlodejom čarodejníckej moci."

"Kašlem na svoje bezpečie. "

"Isteže ty áno, ale pre mňa je to to najdôležitejšie na svete."

"Ja s tým nemôžem súhlasiť. S tým, aby si odišiel, utekal ako nejaký zločinec, pri čom tí skutoční si behajú po ministerstve. Veď si nič nespravil...nie. Proste nie!"

"Miláčik, s tým nič nespravíš. Nikto z nás. Vyhrali."

"Ale..."

"Pôjdem si zbaliť nejaké veci."

"Ted..." do očí mi vstúpili slzy, keď sa mi otočil chrbtom a pomaly vystupoval hore schodmi, do spálne. Bolo to, ako by tu už nebol.

O pol štvrtej ráno som stála pred dverami, len v župane a objímala som svojho manžela, ktorý sa chystal odísť. Možno navždy.

"Nechcem, aby si niekam šiel. Chcem ťa tu. Chcem, aby si bol v bezpečí. Chcem, aby bolo všetko v poriadku. Chcem, aby..." šepkala som mu do ucha, až kým na neprerušil môj vlastný vzlyk, ktorý som už nedokázala zadržať.

"Ššššt, ty predsa neplačeš. Andromeda, miláčik..."

"Dávaj si pozor. Najväčší, aký len môžeš. Nezabúdaj na tabu, nezabúdaj sa neustále skrývať, nezabúdaj..."

"Milujem ťa."

"Merlin, aj ja ťa milujem!" vykríkla som a znovu som ho objala. Po chvíli ma jemne odtisol.

"Už musím ísť."

"Ja..." prerušil ma bozkom. Dlhým, vášnivým a...posledným na veľmi dlhú dobu.

"Pozdrav odo mňa Doru aj Remusa. Dávaj si pozor, napriek tvojmu pôvodu, a mysli na mňa."

"Každý deň. A, pre Merlina, ty si tu ten, čo si má dávať pozor!" utrela som si slzy a usmiala som sa.

"Si úžasná."

Než som mu to stihla oplatiť, ozvalo sa puknutie a on mi zmizol spred očí. Vošla som do domu, kde som sa znovu rozplakala. Všetko sa rozbilo.

Od odchodu môjho manžela k nám prišlo ešte niekoľko podobných pergamenov a nakoniec aj kontrola z ministerstva. Nenašli ho tu, koľké to prekvapenie. Nemala som o ňom takmer žiadne správy, raz za pár týždňov som sa dozvedela, že ešte stále žije a to bolo všetko. Merlin, ako mi chýbal. Ako strašne mi chýbal! Jeho dobrosrdečnosť, optimizmus, žarty, bozky a raňajky do postele. Dlhé večery, rozhovory o ničom a aj hádky. Všetko. Všade v našom dome som cítila jeho prítomnosť, čo len zvyšovalo ten pocit samoty a beznádeje. A častejšie ma to vháňalo do domu mojej tehotnej dcéry a jej manžela. Áno, takáto odporná udalosť nás znovu spojila dohromady a my sme vychádzali lepšie, ako počas celej jej puberty. No, ak by som si mala vybrať, radšej by som pri sebe chcela svojho muža. Pretože s Dorou som predsa vychádzala aj predtým, len horšie. A Ted tu bol.

"Mami! Mama!" vybehla som hore schodmi do jej izby.

"Čo sa deje?"

"Myslím, že je to tu!"

"Ty rodíš?"

"Áno!" v tvári bola celá červená a zhlboka dýchala. "Zožeň Remusa!"

"Potrebuješ liečiteľa..."

"Zožeň mi Remusa!"

"Dobre, hneď som späť." poslala som patronusa jej manželovi, aj liečiteľovi, ktorý nám prisľúbil pomoc, keď to vypukne. Všetci sme sa skrývali, bolo príliš nebezpečné premiestniť ju k Mungovi. Snáď sa nič ďalšie nepokazí.

"Merlin, on je taký krásny." rozplakala som sa. Pôrod prebehol relatívne hladko. Nymphadora bola spotená, unavená a strašne vyčerpaná, ale natiahla ruky pre svojho syna. Podala som jej ho a usmiala som sa.

"Mama, neplač, prosím ťa. Toto je skvelé." úsmev mi šťastne vrátila.

"Áno. Práve preto. Ja...gratulujem, Remus. Dora, zlatko," pobozkala som ju na čelo a chcela som odísť z izby.

"Kam ideš?"

"Myslela som, že budete chcieť byť sami.

"Nebuď hlúpa." natiahla ruku k Remusovi a ten si poslušne sadol vedľa nej. Vyzeral úplne inak, táto šťastná novina ho zmenila a ja som nebola schopná stále ho vnímať podľa toho hlúpeho prvého dojmu. A bola som za to rada. Videla som na ňom, ako veľmi mu záleží na Dore a teraz aj na jeho synovi. Ak mal predtým pochybnosti, teraz sa vyparili. Uvedomila som si, že mi už záleží aj na ňom, že ho beriem ako súčasť svojej rodiny.

"Ako sa bude volať?" spýtala som sa automaticky a nemohla som odtrhnúť pohľad od toho spiaceho uzlíka v Dorinom náručí.

"Teddy," odvetila Dora unavene. Ak by som aj chcela prestať plakať, teraz to už nebolo možné.

"Ale, mami," aj Dore po lícach tiekli slzy. Po mnohých týždňoch, kedy sme nepočuli čo i len jedinú dobrú správu, nám teraz Teddy Lupin svietil ako maják v temnote.

Dora bola na poschodí, Remus niekde preč a ja som mala na starosť svojho vnuka. Pokúšala som sa ho v kuchyni nakŕmiť, rádio na stole bolo zapnuté, no ja som ho veľmi nepočúvala. Teddy nechcel jesť, to bolo hlavným momentálnym problémom.

"No, kým nám Royal a Romulus niečo povedia, využijeme chvíľku, aby sme vás informovali o smrti tých, ktorých Bezdrôtová čarodejnícka sieť a Denný Prorok nepovažujú za dosť dôležitých, aby sa o nich zmienili. S veľkou ľútosťou vám oznamujeme, že boli zavraždení Ted Tonks a Dirk Creswell." zmeravela som. Fľaša mi vypadla z rúk, ledva som Teddyho stihla položiť na stôl, aby mi nevypadol aj on, a klesla som na kolená.

"Dora," chcela som to zakričať, ale z úst mi vyšiel len vzdych. Slzy mi začali stekať po lícach v obrovských prúdoch. V hlave sa mi stále ozývala tá jedna veta. Že môj manžel bol zavraždený. To nemôže byť pravda. To sa nemohlo stať. Nevidela som ho tak strašne dlho a teraz mi chce niekto nahovoriť, že už ho nikdy ani neuvidím? Nie, tomu nikdy neuverím. Nikdy. Nie som schopná tomu uveriť. Ale v kútiku duše...nie. Nie!

Hystericky som sa rozplakala, spotrebovávala som obrovské množstvo vzduchu a nahlas som sa nadychovala.

"Mami? Mama! Čo sa stalo?" pocítila som dotyk na lakti.

"To rádio..." to bolo jediné, čo som bola schopná vyjachtať. Nymphadora sa započúvala.

"Milí poslucháči, dovoľujem si vás vyzvať, aby ste sa k nám pripojili a uctili si minútou ticha pamiatku Teda Tonksa, Dirka Cresswella, Bathildy Bagshotovej, Gornuka a nemenovaných muklov zavraždených smrťožrútmi, ktorých nám je rovnako ľúto."

"Pamiatku...pamiatku Teda Tonksa?" zopakovala meravo. Roztrasene som prikývla. Nymphadora zavrtela hlavou. A znovu a znovu. Slzy jej naplnili oči.

"To sa nestalo," povedala. Ak sa to vôbec dalo, rozplakala som sa ešte viac.

"To...nie. Mami, to nie je pravda. Museli sa pomýliť. Ocko je v poriadku. Určite sa niekde skrýva. Spýtam sa Remusa, keď sa vráti, ale uvidíš, toto je hlúposť." snažila sa to vravieť presvedčene, ale slzy jej začali stekať po lícach.

"Mami, neplač, ono...ono to predsa nie je pravda." obidve sme kľačali na podlahe v kuchyni, obidve sme veľmi plakali a obidve sme sa navzájom snažili presvedčiť, že Ted Tonks, manžel, otec a starý otec, ktorý nikdy nevidel svojho vnuka, stále žije, skrýva sa v lesoch a práve si niekde opeká rybu na ohni.

Z kuchynskej podlahy sme sa presunuli na gauč v obývačke. Dora sa ako tak upokojila, prestala plakať, dokázala sa presvedčiť, že jej milovaný otec žije. Ja som to nedokázala. Stískala som jej ruku, po lícach mi bez prestania stekali slzy a ja som nevedela zadržať vzlyky. Konečne sa ozvali kroky, do obývačky potichu vošiel Remus. Odkašľal si.

"Takže...ste to počuli." Nymphadora sa postavila a prešla k nemu.

"Povedz, že to nie je pravda," vyslovila rázne.

"Dora, mrzí ma to..."

"Povedz, že to nie je pravda!" skríkla a slzy jej znovu vytryskli. Remus ju objal a ona sa ho najskôr pokúsila odstrčiť, no nakoniec sa poddala a zostala plakať v jeho náruči. Takže je to pravda. Ted Tonks je mŕtvy. Čo budem robiť bez nádeje, že ho ešte niekedy uvidím? Čo mám teraz robiť? Ako mi toto niekto mohol spraviť?!

Hlavou mi preblesla myšlienka, že som mu ani nepovedala, ako veľmi ho milujem a potrebujem. Hlúposť, povedala som mu to. Medzi dverami, keď sme sa lúčili. Zdá sa to ako pred sto rokmi. Chcem mu to povedať znovu. A znovu a znovu! A nemôžem. Cítila som ohromne bezmocne. Toto nebolo fér. Nebolo to ani trochu spravodlivé. Ja toho muža potrebujem vidieť ešte aspoň raz. Znovu sa rozlúčiť. Nie je to fér. Nie je to ani trochu fér. Teraz, prvýkrát, odkedy smrťožrúti ovládli ministerstvo, som mala pocit, že sme skutočne a neodvrátiteľne prehrali.

...aby ste sa k nám pripojili a uctili si minútou ticha pamiatku Teda Tonksa...

Nepreniesla som sa cez to. A už nikdy sa cez to neprenesiem. Mávala som nočné mory. Mávala som záblesky spomienok. Vedomie, že už ten jeho perfektný úsmev skutočne nikdy neuvidím, ma ubíjalo každý jeden deň. Bola som malátna a slabá. Bola som bez života. Bez nádeje. Veď sme už aj tak všetci prehrali. Boj sa skončil. Aspoň som si to myslela.

"Kam chce ísť?!"

"Na Rokfort. Bojuje sa. Rozhodujúca bitka, Harry sa vrátil a Remus tam chce ísť. Mama, ja ho nemôžem pustiť. Buď pôjdem s ním, alebo nepôjde ani on." v tej chvíli vošiel menovaný do izby.

"Remus!" vykríkla Dora a rýchlo ho objala.

"Prišiel som sa rozlúčiť."

"Idem s tebou."

"Zostaneš tu."

"Idem s tebou!"

"Dora, ja sa s tebou nemienim hádať. Zostávaš doma, s našim synom."

"Ale čo ak ťa zabijú?!"

"Je dôležité, aby nášmu synovi niekto ostal!" Dora sa rozplakala.

"Nechcem, aby si niekam šiel. Nie bezo mňa." pobozkal ju. Bozkom na rozlúčku. Takým, aký som dostala aj ja od Teda, keď sme sa lúčili. Bozkom, ktorý vravel: nečakám, že sa ešte vrátim späť. Nymphadora to nevidela, ja áno. Remus mal v tvári úplne rovnaký výraz ako Ted. Pravdou je, že pri našej rozlúčke som to nevidela ani ja.

"Nemal by si ísť," vložila som sa do toho. "Máš rodinu, záväzky."

"O tomto nediskutujem. Toto je samozrejmosť." prešiel k svojmu synovi a silno ho objal. Potom ho pobozkal na čelo. A potom som ho objala ja. Pretože to bol skutočne výnimočný muž a ja by som si pre Nymphadoru nemohla priať lepšieho manžela.

"Dávaj si pozor," šepla som mu a pobozkala som ho na líce. Prikývol a pousmial sa. Vrátil sa k Dore a tá sa mu znovu hodila okolo krku. Niečo mu horúčkovito šepkala do ucha.

"Milujem ťa, Dora. Ľutujem, že mi trvalo tak dlho, kým som si to priznal." Nymphadora sa rozplakala a pobozkala ho. Po pár sekundách ju jemne odtisol a odmiestnil sa.

Život Andromedy Blackovej 1/3

Fri, 23 Dec 2011 01:53:37 +0100

Môj zvyčajný výkec bude pri poslednej časti tejto 19stranovej jednorázovky. (:

"Prosím."

"Nie!"

"Ale no tak."

"Nie! A daj mi už pokoj!"

"Len jedenkrát." prudko som sa naňho otočila.

"Zmizni mi z očí, lebo na teba, ako je Merlin nado mnou, zošlem nejakú hnusnú kliatbu!"

"Blacková..."

"Nie, Tonks, naozaj nemôžem. Nehovoriac o tom, že nechcem. Kde si to pochytil? Aby šla na rande Slizolinčanka s Bifľomorčanom? Vieš si vôbec predstaviť niečo ešte menej prirodzené?"

"Zavádzam nové trendy."

"Za také trendy by ťa moja rodina nakopala do zadku." aj to len ak by si mal šťastie, truľo. Znovu som začala rýchlo kráčať do našej klubovne.

"Teda zvažuješ, že by si šla?"

"Čo ak mám chalana?"

"Nemáš, to by som vedel," uškrnul sa.

"Pre Merlinove gate..." zašomrala som a pokúsila som sa ešte zrýchliť. Zastal.

"Beriem to ako "možno", Blacková!" zakričal a ja som zašla za roh.

"Ty a Lucius?" možno som sa zatvárila trochu znechutene. Možno som sa ani nesnažila ovládnuť svoj výraz.

"Uhm," Narcissa nadšene prikývla.

"Nechápem, čo na ňom vidíš. Vieš, ako budú vyzerať vaše deti? Merlin, čo vy budete za rodina?" všetci dokonalo blonďatí a ľadoví.

"Nejdeme sa predsa brať. Čo ty a Jonathan?"

"Ja a kto?"

"Nevolal ťa von?"

"Kto?" chytila ma za bradu a otočila mi hlavu prudko doprava.

"Tamten chalan." ukázala na nejakého nafúkaného, arogantného, čistokrvného trpáka sediaceho v kresle. Fajn, to možno nie je fér. Nemôže za to, že je čistokrvný, takisto, ako za to nemôžem ja.

"Hej, volal."

"Čo si povedala?"

"Odmietla som."

"Ako inak."

"Vieš, kto ma s rande otravoval dnes?"

"Niekto zo Slizolinu?"

"Nie."

"Tak Tonks." znechutene sa zaksichtila.

"Ako keby Bystrohlav neexistoval," zašomrala som, ale Cissa si ma nevšímala.

"Znovu?"

"Zjavne."

"Ty sa usmievaš! Ty sa usmievaš, keď naňho myslíš!" zvolala obviňujúco.

"Cissa, nebuď blázon."

"Nemôžeš s ním ísť!"

"Nepôjdem."

"Bellatrix by ťa zodrala z kože."

"Drahá Bellatrix môže ísť rovno do..."

"Len to dokonči, Andromeda."

"Do prčic. To si chcela počuť, Bella?" nie, ja sa ňou zastrašovať nenechám. Ona s takou obľubou tyranizuje všetkých naokolo, musí byť niekto, kto jej bude odporovať. Aj keď je to niekto pokrvný, niekto, kto sa jej vlastne vôbec nemusí báť.

Teraz len prevrátila očami a sadla si vedľa nás.

"Prečo ma tam vlastne posielaš?" skôr, než som stihla Cissu omráčiť, alebo jej nejako inak zabrániť, aby niečo povedala, všetko vykecala. Blondína blbá.

"Znovu ju na rande pozval Ted Tonks."

"Ten špinavý humusák? Teba?" teraz som bola na rade ja, čo sa prevracania očí týka.

"Áno, mňa."

"Čo si mu povedala?"

"Že nejdem."

"Dobre. Ale aj tak, ako sa vôbec opovážil?"

"Bellatrix, už je to trochu únavné. Zamysli sa nad sebou," vyhlásila som znudene.

Už len kvôli tomuto by som s tým rande súhlasila. Kvôli tým nanajvýš sprostým predsudkom mojej namyslenej rodiny.

Kráčala som sama po chodbe, smerovala som do knižnice. Zašla som za gobelín, do tajnej chodby, ktorá bola skratkou. Je výhodou, keď je Sirius Black jediný normálny člen vašej rodiny. Trávite s ním veľa času a dosť sa toho o Rokforte naučíte.

Chodba bola ľudoprázdna, až pokým som nezahla za roh. Tam pri stene napoly sedel - napoly ležal niekto, koho som takto z diaľky nespoznala. Dúfam, že nejaký opitý idiot.

Pomaly som sa k nemu blížila, až som rozoznala bifľomorský znak.

"Tonks?" vydýchla som pošepky. Vyzeral príšerne.

"Blacková," pousmial sa a vzápätí sebou trhol. Z kútika úst mu stekala krv. Takisto ako z nosa, ktorý mal akosi čudne vykrivený. Jedno oko mu opúchalo. Kľakla som si pri neho a len som sledovala tú zmenenú tvár.

"Prišla si ma doraziť?"

"Čože?"

"Nič, to bolo hlúpe."

"O čom to hovoríš? Čo sa ti stalo?"

"Máš veľmi milú sestru."

"To...to Bellatrix?!"

"Nebola sama. Ale toho druhého som nepoznal."

"Asi Rodolphus."

"Hej, to je dôležité," zašomral sarkasticky.

"Ona nie je normálna! Prepáč mi to."

"Prepáčiť tebe?"

"Ja..." vytiahla som vreckovku a podala som mu ju.

"Teraz je mi skutočne jedno, či budem mať habit od krvi." jemne som mu priložila vreckovku ku kútiku úst a začala som krv utierať.

"Povedala som Narcisse, že si ma pozval na rande. A ona to vykecala Bellatrix. Blondína šibnutá. Prepáč mi, toto som nečakala. Bellatrix fakt zastáva čistú krv a tieto sprostosti." cítila som sa pre to strašne previnilo. Mohol mi liezť na nervy koľko chcel, ale toto bolo priveľa.

"Nehnevám sa. Nie na teba. Teraz už asi nemám nádej, že by so mnou šla, však? Keď som dostal nakladačku od tvojej sestry." pousmiala som sa.

"Ja..." zamyslela som. "Naopak. Pôjdem s tebou. Ako ju poznám, obstál si ešte celkom dobre."

"Z trucu?" moju druhú poznámku ignoroval. Asi nechce vedieť, aké je to, keď u nej niekto obstojí zle.

"Sčasti." a je jedno z akej veľkej. Ale najskôr jej vynadám. A ešte skôr. "Chceš, aby som ti to napravila ja, alebo ti pomôžem dôjsť na ošetrovňu?"

"Nechám sa prekvapiť tvojimi schopnosťami," znovu sa na mňa usmial a nemohla som si pomôcť, úsmev som mu vrátila.

"Vlastne by som mal byť rád, že ma zbila."

"Nekecaj. Je vyšinutá, mohla na teba použiť cruciatus."

"Ale inak by si zrejme nesúhlasila."

"Ako keby to stálo za to riziko, ktoré nesie meno Bellatrix. Ale čo ty vieš. Slizolinčanov už mám plné zuby." mojej rodiny mám už tiež plné zuby. S Bellatrix sme dosť škaredo pohádali. Teraz sa ani s jednou z mojich drahých sestier nerozprávam. A nechýba mi to.

"S koľkými si chodila? Počkaj, s ktorými? Ja odtiaľ nepoznám nikoho normálneho." prechádzali sme sa po vonku, hoci bol chladný novembrový deň.

"Bez komentára."

Prišli sme až k jazeru.

"Tonks?"

"Hm?"

"Prečo si ma vlastne pozval?" nemôže to byť preto, že by som sa mu páčila. To by bol ten najsprostejší dôvod v dejinách rokfortských vzťahov.

"Pretože som ešte nemal nikoho zo Slizolinu," povedal vážne. Naštvane som naňho zazrela a zastavila som sa. Rozmýšľala som, či mu dám facku, ale nakoniec som sa rozhodla len pre rýchly odchod. Zvrtla som sa a pocítila som jeho ruku na svojej. Otočil ma späť k sebe.

"Kecám. Nesmieš ma brať úplne vážne."

"Blackovci nepoznajú humor. Až na Siriusa. Ale ten sa akosi dosť vymyká."

"Aj ty sa vymykáš."

"To dúfam." pousmiala som sa a zazrela som do zeme. Ak by som sa vymykala, neskončila by som v Slizoline, či áno?

"Späť k tvojej otázke. Je také ťažké uveriť, že by sa humusácky Bifľomorčan mohol zamilovať do čistokrvnej Slizolinčanky?"

"Nehovor si tak, prosím. A toto nie je láska."

"Možno zatiaľ nie." usmial sa a preplietol si so mnou prsty. "Ale určite mi to stojí za to riziko." Ten jeho dobromyseľný úsmev ma zjavne vždy dokáže odzbrojiť.

"Ty s ním chodíš?!" Bellatrix vbehla do dievčenských spální a naštvane na mňa zazerala.

"Už dva mesiace, áno."

"Ako si mohla?"

"Myslela som, že je to všetkým jasné. Bella, si zaslepená."

"Ja som zaslepená? Andromeda, ak to s ním neskončíš, skončili sme ako sestry, je ti to jasné? Ja ani Cissa s tebou už v živote neprehovoríme!"

"Za tie dva mesiace som si už celkom zvykla."

"Si hlupaňa."

"Maj sa, Bellatrix."

"Takže už so mnou definitívne skončili," uškrnula som sa. Úškrn mi vrátil.

"Musíš trpieť."

"Och, ani nevieš ako!"

"Dromeda, chcel som sa ťa niečo spýtať..."

"Ako si mi to povedal?"

"Len taká skratka, ktorá mi napadla. Ale ak sa ti nepáči..."

"Nie, naopak, veľmi sa mi páči," usmiala som sa naňho. Dromeda...pekné.

"To som rád. Počuj..."

"Áno?"

"Rozhádala si sa so svojou rodinou. Kvôli mne."

"Tým sa netráp. Skôr či neskôr by to prišlo. Nesúhlasím s nimi."

"Ja viem. Preto ťa milujem. Andromeda, vydaj sa za mňa."

"Čože?"

"Sme plnoletí. Milujeme sa. A ak sa na leto vrátiš s nimi domov, presvedčia ťa o svojej pravde. Nechcem o teba prísť. Nikdy."

"Nepresvedči-"

"Prosím, vydaj sa za mňa."

"Ted..."

"Znamená to nie?"

"Merlin, veď sme ani nevyliezli zo školy. Sme takí mladí."

"A ktovie, ako dlho budeme žiť."

"To je absurdné."

"Nechceš so mnou žiť?"

"Milujem ťa, ty hlupák. Lenže, chodíme spolu tak krátko."

"Pre Merlina, Blacková, daj mi už odpoveď!" zvolal a použil svoj odzbrojujúci úsmev, tentoraz však bol plný napätia. Čakala som. Zvažovala som. Všetkých to vytočí. Budeme mať kopu problémov. Ale...

"Áno."

"Áno?"

"Áno."

"Áno! Si úžasná!"

"Ale..."

"Žiadne ale." umlčal ma bozkom plným eufórie.

Andromeda,

Vidím, že si sa vydala vlastnou cestou. Cestou, ktorú Ti ako Tvoj otec nikdy nemôžem schváliť. Neviem Ti odpustiť, že si sa v júni nevrátila domov so svojimi sestrami. A ako som sa od nich dopočul, chystá sa svadba? Tvoju matku to nesmierne rozrušilo. Odísť bez rozlúčky, uvažovať nad manželstvom s humusákom, oddeliť sa od rodiny. Andromeda, naozaj chceš poškvrniť náš rod takým nečistým sňatkom? Vliať medzi čistú krv, krv humusákov? Dávam Ti poslednú šancu vrátiť sa domov. Celá Tvoja rodina na toto malé, hlúpe nedorozumenie zabudne. Ak odmietneš, Blackovci sa stanú vážnou prekážkou v Tvojom ďalšom živote.

Cygnus Black

"Ted?"

"Áno?"

"Otec mi napísal list." vbehol do spálne, na líci mal zubnú pastu a ďalšia kvapkala z kefky na zem.

"Čože?"

"Môj otec mi napísal list," zopakovala som meravo.

"Čo ti píše?"

"Chce, aby som sa vrátila domov," vydýchla som, pozerala som pred seba, list som držala v ruke ako čosi nechutné. Ted zmizol v kúpeľni. O chvíľu sa vrátil, bez kefky a prebytočnej zubnej pasty na sebe. Sadol si vedľa mňa na posteľ a chytil ma za ruku.

"Miláčik, počuj, viem, že ti nemôžem ponúknuť toľký komfort, na aký si bola zvyknutá," mávol rukou do vzduchu, narážal na dvojizbový byt, v ktorom sme spolu žili. Náhodou, ja mám ten byt fakt rada. "ale to, čo ti môžem ponúknuť je...no, skutočná láska, nech to znie ako akékoľvek klišé. Dromeda, ja ťa milujem a nechcem bez teba žiť. Ak si sa teda rozhodla vrátiť, ja..."

"Čože?"

"Len chcem povedať, že také rozhodnutie by som chápal, no napriek tomu..."

"Tá zubná pasta ti udrela na mozog alebo čo? Ani na minútu som neuvažovala o tom, že by som sa vrátila. Ten list je len taký...odporný!" sekundu mlčal a potom sa rozosmial. Chytil moju tvár do dlaní a pobozkal ma. Po chvíli sa odtiahol a oprel si čelo o moje.

"Si úžasná," šepol. "už som ti to spomínal?"

"Asi len miliónkrát."

"Tak toho sa ešte napočúvaš," fajn, ale teraz to počúvať nechcem. Ukradla som si jeho pery v bozku a spoločne sme sa zvalili do perín.

"Čo ti poviem, som na teba hrdý. Vydať sa za niekoho, koho rodina absolútne neschvaľuje? Senzačné!"

"Vďaka, Sirius," rozosmiala som sa a objala ho. Jediný prítomný príslušník Blackovcov. Svadba. Moja svadba. Oddnes som Andromeda Tonksová. Och. Znie to lepšie ako Andromeda Blacková. Alebo si to možno len nahováram... nie. Stopercentne to znie lepšie.

Svadba bola malá, nechceli sme robiť veľký rozruch, aby sa sem, nedaj Merlin, nedovalila moja úžasná rodinka. Ale mala som biele šaty, mala som tu pár ľudí, ktorých mám skutočne rada a mala som tu skvelého manžela. Oddnes.

"Prepáčte, ľudia, sme radi, že ste sa zastavili, ale my s pani Tonksovou musíme padať." Ted sa vynoril spoza mňa a objal ma okolo pása.

"Kamže?" uškrnul sa Sirius.

"Máme svadobnú noc, kamoško."

"Ted," drgla som ho lakťom do boku.

"Aj tak to vedia. Len sa všetci tvária, že to prehliadajú." uškrnul sa.

"Dobre, fajn, ideme." prevrátila som očami a nechtiac som mu úškrn vrátila.

"Určite to bude chlapec."

"Bude to dievča."

"Chlapec."

"Prečo chceš chlapca?"

"Aby poniesol ďalej také krásne meno ako Tonks?"

"Bude to dievča!"

"Prečo chceš dievča?"

"Pretože mám pocit, že chlapec by sa oveľa viac podal na teba."

"A myslíš, že dievča sa nepodá?"

"Aspoň v to dúfam." zasmiala som sa.

"Je to dievča. Mala som pravdu," šepla som a jemne som jej prstom prešla po líčku. Zamrvila sa a farba toho chumáču vlasov, ktorý mala, sa zmenila na jasno ružovú. Bola taká perfektná.

"Vlastne mi vôbec nevadí, že to nie je chlapec. Je naozaj úžasná."

"Myslela som, že to prídavné meno patrí len mne," namietla som potichu, nechcela som ju zobudiť.

"Máš pravdu. Ona je senzačná." usmial sa a pobozkal ma na líce.

"Ted?"

"Hm?"

"Možno tak trochu dúfam, že sa na teba podá. Ale nie priveľmi."

"Si fakt úžasná," zasmial sa.

"Pššt, zobudíš ju." jemne som stískala v náručí ten malý uzlíček a pripadala som si tak dokonale šťastná.

"Ako sa bude volať?"

"Nymphadora." to meno som mala premyslené už dlho. Žiadna reakcia z jeho strany. Zvedavo som mu pozrela do tváre a zachytila som ten kyslý výraz ešte predtým, ako ho stihol vymeniť.

"Ehm, naozaj?"

"Ted, zlatko, nekaz mi radosť," zašvitorila som, vložila som malú do postieľky a anjelsky som sa naňho usmiala.

"Vieš, ako na mňa, Tonksová. Fajn, tak nech je Nymphadora. Dúfam, že mi to niekedy odpustí."

---

"Mami! Mamááá!" ozval sa srdcervúci krik, ktorý bolo počuť aj cez stenu. Ted si vzdychol, oprel si čelo o moje a potom sa prekotúľal na svoju stranu postele. Zasmiala som sa.

"Hneď som späť, Tonks."

Rýchlo som kráčala po chodbe a vošla som do dverí napravo od kúpeľne.

"Čo je, chrobáčik?"

"Bola tu hyena." tisla sa k stene a vyzerala ako drobné vtáčatko. Nemohla som zabrániť úsmevu, sadla som si k nej na posteľ a ona sa mi oprela o bok.

"Hyena?"

"Hyena!"

"Bol to len zlý sen, srdiečko." objala som ju a vtisla som jej bozk na čelo, no stále sa vystrašene triasla.

"Čo presne sa ti snívalo, drobček? Chceš mi o tom porozprávať?"

"A budeš dnes spať tu?" váhala som len chvíľočku.

"Iste." usmiala som sa. Ľahla si a s doširoka otvorenými očami čakala, kým si ľahnem vedľa nej. Až keď som tak urobila, začala rozprávať.

Veľmi ju milujem. A rovnako milujem svojho muža. Milujem celý svoj momentálny život. A dúfam, že sa to nikdy nezmení.

"Chceš sa vydať za vlkolaka? Nymphadora, si si istá, že si si to dostatočne premyslela?"

"Po prvé, nevolaj ma Nymphadora, dobre vieš, ako to neznášam. A po druhé, nechoď na mňa s tými hlúpymi predsudkami, mama! Milujem ho. A teraz, keď viem, že aj on miluje mňa..."

"Ale celá spoločnosť ťa zatratí. Len kvôli nemu."

"Kašlem na spoločnosť. On je to jediné, na čom mi záleží."

"Ja neviem, Dora. Naozaj neviem, čo ti na to povedať. Choď za otcom." pokrútila som hlavou a zapozerala som sa do okna. Moja dcéra naštvane vstala a prešla do obývačky. Podala sa na Teda oveľa viac ako na mňa. Neviem, či som rada alebo či mi to je ľúto. Neviem. Ale určite by som s ňou chcela mať lepší vzťah.

"Čo povedala mama?" začula som tlmené hlasy.

"Nepáči sa jej to. Má plno predsudkov. Ale oci, ja ho milujem."

"Vieš, ona vlastne spravila to isté."

"Čože?"

"Vydala sa za niekoho, kto jej podľa celej Blackovskej famílie, nebol hoden. A bolo jej jedno, čo si kto myslí a hovorí. A dopadlo to skvelo, podľa mňa.

"Čo spravím? Nechcem, aby sa mama cítila..."

"V tomto sa podobáte." chvíľu bolo ticho.

"Vďaka, oci."

"Mama, otec, chcela by som vám predstaviť Remusa Lupina." odmerane som mu potriasla rukou. Vyzeral ošumelo, zúbožene, chorľavo. Mala som jej to nejakým spôsobom zatrhnúť. Mala som.

Čo sa nedalo spochybniť bolo, že tento muž bol inteligentný, mal prehľad, vlastné názory a príjemné vystupovanie. No napriek tomu bol vlkolak. Nymphadoru to vyvrhne zo spoločnosti. Môže vyhlasovať, ako jej na spoločnosti ani najmenej nezáleží, no potrebuje ju. A ja som dovolila, aby sa z nej vyradila.

Keď odišli, Ted prišiel za mnou do kuchyne, zozadu ma objal a vtisol mi na líce bozk.

"Páči sa mi."

"Ten chlap?"

"Kto iný?"

"Ted, ja neviem," otočila som sa mu tvárou. "Je to príjemný muž, ale stále si nemyslím, že sa Nymphadora rozhodla správne."

"Bojíš sa o ňu, to je prirodzené, ale myslím, že príliš dramatizuješ, drahá."

"Som unavená. Idem si ľahnúť."

"Dromeda..."

"Dobrú noc, Ted."

I always wanted to see a villain win.

Sun, 18 Dec 2011 20:04:08 +0100

Čo chce toto byť? Rebríčky. A prečo? Lebo vždy, keď už na youtube dlho, dlho, dlho klikám, zvyčajne keď hľadám niečo s Disney tématikou, prepracujem sa k TOP 10ovkám. A ešte sa mi nestalo, že by som s nimi súhlasila. Vlastne je celkom sranda vytvárať si ich, napríklad som prišla na to, že Gastona mám definitívne radšej než Jafara. :D No, a to je predsa dôležité v mojej ďalšej existencii. Okey, tá veta vyznieva ironicky, a možno je trochu smutné, že nie je. Včera bol u nás päťročný bratranec a bolo trochu bizarné, že ja som bola rozprávkou, ktorú sme mu pustili, oveľa viac zaujatá ako on. Ach, tie dnešné deti. K veci, no čím iným by som začala, ak nie mojimi beloved Disney zloduchmi. ^_^ Ak nesúhlasíte s poradím, môžete sa so mnou pokojne hádať, ja sa budem hádať späť. :D

Okey, na youtube idú vždy od posledného, idem aj ja od posledného, hoci na youtube to má zrejme kus väčší efekt.

10. Ursula- Nebyť Yzmy, bola by mojou najobľúbenejšou ženskou predstaviteľkou. (Moja feministická duša musí uznať, že chlapi v tomto majú navrch.) Tú rozprávku veľmi nevyhľadávam, keďže mi lezie na nervy Ariela, ale Ursula je klasa.

9. Ratcliffe- "Prečo myslíš, že na nás zaútočili?" "Zabrali sme im územie, vyrúbali stromy a rozkopali pôdu." "Majú zlato!" - taký ten typický egoistický chamtivec, dosť podobný Claytonovi. Ale keďže Ratcliffe aj spieva, voľba bola jasná. :D

8. Dr. Facilier- "And I´ve got friends on the other side."- tento chlapík z ôsmeho miesta vytlačil Kapitána Hooka. A to nehovoríme o Hookovi, ktorého hra Jason Isaacs, prosto toho disneyovského. A možno by sa to Facilierovi nepodarilo, keby mal Hook v Disneyovke aspoň nejaký skutočný triumfálny moment. Každý zloduch ho musí mať a pri pozeraní Petra Pana sa mi zdalo, že sa z Hooka snažia spraviť len čo najväčšieho babráka. Možno som nebola plne objektívna. Facilier je skvelý.

7. Yzma- "No, mŕtvejší už nebude!" - Yzma je perfektná postava. Keď tak nad tým uvažujem, jej hlavným motívom je tiež chamtivosť. A pomsta. Ale ona je jednoducho megavtipná. :D Džízs, poriadne sa vyjadrím asi až k tým úplne najobľúbenejším, očividne. :D

6. Scar- "Prepáč, že neskáčem od radosti, ale vieš...bolí ma chrbát." - napriek tomu, že Levieho kráľa nemilujem až tak ako väčšina ľudí (mám tú rozprávku rada, fakt, ale...nie až tak. :D) , uznávam, že Scar je maximálne skvelý, so svojou mampičizmom, sarkazmom a nefalšovanou skazenosťou. (:

5. Shan-Yu- "Mňa? Veď ma pozval. Vystaval svoj múr a tým ma vyzval na útok. Tak som teda tu." Lav him. Základne ma perfektný slovenský dabing a milujem, ako povie tú vetu: "Tuším sa ti minuli nápady." A je taký véééľky a silný, že prerazí dvere päsťou a nezabije ho ani snehová lavína. On si skutočne zaslúžil viac triumfálnych momentov.

4.Jafar- "Zdravím, múj páchnoucí příteli." Aladdina pozerám tiež po česky, slovenský Jafar sa mi nepáči. Jafar je svojim spôsobom tiež dosť typický, úlisný poradca sultána bažiaci po jeho poste. Chm, nič to nemení na veci, že je perfektný, s tým jeho zlomyseľným úsmevom a krásnymi dlhými prstami. A ten šialený smiech, čo má v jednej scéne! :D

3.Gaston- "Tohle je den, kdy se splní tvé sny." "Co ty víš o mých snech, Gastone?" "Hodně!" - "Není správné, aby žena četla. Začne mít nápady...myslet." on sa tvári tak rozkošne znechutene, keď to hovorí. :D :D Som obviously jediná osoba široko-ďaleko, ktorá ho má skutočne, skutočne rada. A čím viac ostatným vysvetľujem, prečo ho zbožňujem, tým ho mám radšej. :D Džízs, veď on je skvelý! Tak samoľúby, že ho ani nenapadlo, že by ho niekto mohol odmietnuť. Tak obrovský narcis, s takými zastaralými názormi, tiež má pekné ruky, len si to všimnite, obrovské, ale pekné, a tááááááááák pekne sa uškŕňa. Okey, keby niekoho takého poznám v reálnom živote, neznášam ho. Ale Gastona zbožňujem, taký kjutný, kjutný intrigán. Nevermind, vy nemusíte, ja ho proste zbožňujem. Žáááááádný není Gaston. ♥

2.Frollo- "Je to diabol v ľudskej koži, posielam ho späť do pekla, odkiaľ aj prišiel." - "Nájdem ju, nájdem ju aj keby som mal vypáliť celý Paríž!" - "A on potrestá hriešnikov a pošle ich do horúceho PEKLA!" milujem tú vetu, seriózne perfektne ju povie. Ako som už určite spomínala, Zvonár u Matky Božej- po slovensky! Inak prepasiete dokonalý dabing Vladimíra Jedľovského. Akože áno, aj anglický Frollo je fajn a dokonca aj český, ale... náš skvelý Jedľovský: "Á, ďalšia ryba v mojej sieti. Kapitán Phoebus vstal zázračne z mŕtvych. To musím napraviť." :D Práve on bol môj najväčší rozprávkový strašiak, keď som bola malá. (vidíte ten úsmev? ten som neznášala! :D) Ani za ten trt neviem prečo, ale strašne som sa ho bála. Našťastie, už je to preč, Frollo je skvelý. Trošku nechutný, ale...skvelý. :D

1. Hádes- "Robím, čo viem, ale on mi dal návrh, ktorý som musela odmietnuť." "Aha. Takže namiesto toho, aby som ti dva roky z trestu ubral, ešte ti dva pridám. A teraz rob, čo vieš."- "Zapamätať si- potrestať hneď, ako sa vrátim."- -"Ide o jeden kšeft, mám v ňom veľké prachy, a ty, Herc, ty potvora jedna, môžem ti hovoriť Herc? Ty sa mi v jednom kuse pletieš do cesty." áno, Hádes je moja jednotka. Už som to spomínala, že? :D A treba vlastne vysvetľovať prečo? Pozrite sa na jeho ruky! Má perfektné ruky. :D Všetky jeho hlášky, gestá, mimika, prístup k veciam, spôsob, akým si ventiluje hnev a frustráciu. A jeho triumfálne momenty sú na nezaplatenie, celý jeho zjav je dokonalý. Nikdy, nikdy už Disney nevytvorí zloducha, ktorý by bol pre mňa perfektnejší. Rok 1997 bol v tomto epický. Džízs, ja ho tak milujem. ♥

Komu sa umiestnenie neušlo len o kúsok?

Shere Khan z Knihy džunglí, Maleficent zo Šípkovej Ruženky a Hook z Petra Pana. Sorry, no. :D

Takže takto, ľudia. Milujme našich zloduchov, bez nich by Disneyovky neboli to, čím sú. A ak ich milovať nechcete, ja to zvládnem aj za vás. ♥

Piano and cello.

Sat, 10 Dec 2011 01:24:53 +0100

Asi ten najkrajší a najvernejší obrázok Sally, aký som kedy videla. :)
Zbavujem sa vecí, ktoré mám v rozpísaných článkoch. Lebo ma tam iritujú. :D Tieto nasledujúce videá sú skutočne a úplne doslova hudbou môjho srdca. Milujem klavír, zbožňujem pozorovať ľudí, ktorí si hranie užívajú tak perfektne, ako ľudia na týchto videách. No, a o tomto prvom chlapíkovi museli už počuť všetci správni pottermaniaci. (: Dokonalé, fakt sa naňho jeden nevie vynadívať.

www

Keď som objavila týchto dvoch chlapíkov, moje srdce plesalo! Prvá vec, čo som od nich počula, bola táto. A práve vtedy to bola jedna z najgeniálnejších piesní, aké som kedy počula, plus sledovať ich je normálnym kultúrnym zážitkom. Steven Sharp a Jon Schmidt, perfektní od prvého tónu po posledný. Moja láska k nim je obrovská a neobmedzená, tieto skladby sú jednoducho geniálne plus o toľko viac. Zakaždým som nimi uchvátená. A mám pocit, že som sa stále nevyjadrila dostatočne. Zrejme to ani nezvládnem.

www

Potom som si na nich posvietila aj jednotlivo, takže tentokrát vám ponúknem viac od cella, t.j., od Stevena Sharpa. Úprimne, rozdelení nie sú takí dokonalí. Stále dosť, ale nie až tak. :D

www

So ring the bells and celebrate!

Wed, 07 Dec 2011 02:59:13 +0100

Vety v záhlaví som si požičala z pesničky z NBCH- Making Christmas. Treba uznať, že Elle a Mias tu v tej vani tvrdli dosť dlho, od septembra, no to za to, že i ja som to tu kus zanedbávala. Mostly kvôli letákom, ktoré práve teraz neroznášam. Pretože mám vykĺbené koleno. Popičovka. Vlastne to nie je až také zlé, prvé dva dni to úplne megakurevsky bolelo, ale potom sa to kus ukľudnilo, nosím na tom obrovskú ortézu od členka do polovice stehna, a celé dni len ležím a pozerám filmy. Vééééééľa filmov. Aj barle mám, ale veľmi ich nevyužívam, hoci z medicínskeho hľadiska by som mala. Hups. A taký odrb, jednoducho, malo to už začať odpúchať a nejako nezačalo, tak sme šli za strýkom (chirurg to je) a on povedal, že mi to natieklo. Vedeli ste, že "voda" je len v zdravom kolene? A že keď je koleno poškodené, tečie vám tam krv, ktorá tam nemá, čo robiť? A táááák to treba vybrať. A tak mi vrazili ihlu do kolena a vybrali to. Nepozerala som sa, ale otec mi to relatívne podrobne opísal. Nie, nežiadala som. 25 mililitrov. Nemali by ste mať v kolene 25 mililitrov krvi, ak máte, niečo s tým spravte. Aby som toľko nekecala, včera som mala týždenné výročie od vykĺbenia. Ono to vlastne bolo na psychiku celkom náročné, ľudia by nemali vidieť vlastné jabĺčka, nepôsobí to na nich dobre. Ale už to nemám tak pred očami ako prvý deň. Keby sa aspoň v tej chvíli všetci okolo mňa nesprávali ako prasprostastí chuji, bolo by to fajn. Preto je teraz moja trieda u mňa v nemilosti. Hajzlíci posratí. A v dobe mojej neprítomnosti niektorí z nich ešte stále budú riešiť, že tá lopta ma zasiahla do brucha. Tak, krista, asi viem, kde ma trafila. Serú ma a to tam ani nemusím chodiť. Tsfuj. Koniec. Dizajn sa mi páči, aj keď Jack má príliš úzke nohy, je pre mňa vianočný (teším sa, teším sa, teším sa.) a...to by bolo už fakt všetko. Pokúsim sa niekedy zajtra splácať kapitolu. (:

Rockstar

Sat, 26 Nov 2011 19:46:09 +0100

Ľudia. :D Pôvodne som chcela zverejniť niečo úplne iné, ale potom som si pozrela toto video a...smiala som sa. :D Nie, nie je skvelé, ale to, ako sú jednotlivé rozprávky zapasované do slov pesničky, je perfektné. Napríklad pri Mulan: "I´d even cut my hair and change my name." Ňuuuh. Alebo "I´m gonna dress my ass with the latest fashion." a záber na Popolušku. :D A potom si predstavte, ako by niečo také spievala. Lálálá, I´m gonna dress my ass... :D Záber na dvoch kráľov zo Šípkovej Ruženky, ako si štrngajú pohármi a k tomu veta "Hang out in the coolest bars." Dopaže. :D :D :D Fajn, vám to možno také vtipné nepríde. :D Anastázia, najskvelejšia rozprávka mimo Disneyho. Labutia princezná je nanič. Inak. Už nefičím na Disneyovkách, len...to video. :D Veľmi zmysluplná celá táto moja výpoveď. Nevermind. Mám sa fajn. Aj keď prepadám z matiky a skoro som si vyvrtla členok. Whatever. :D Matiku opravím a členok sa opraví sám. Snáď. Jasné, to som chcela! No, na True blood fičím. Ale keďže som už videla všetko, čo bolo k videniu, začína to byť kus o tom istom. :D Tak sa slečna Nell rozhodla, že si pohľadá nejakú skvelú, mind blowing fanfiction. No a našla ju? Našla? NEnašla. Samozrejme, že neplánujem čítať o Sookie a Billovi, nie som trt, takže hľadám len pairing Sookie/Eric, ale...ja normálne neznášam tých ľudí za to, čo z Erica robia. Takého slaďúšika, milého, nežného, starostlivého a ohľaduplného. Bleh. Nech sa spamätajú! Kto potrebuje ďalšieho Billa? Vlastne...podľa mňa nie je potrebný ani ten jeden. :D Nechápem, prečo majú potrebu meniť ho, dokonalec je dokonalý presne taký, aký je. Oooch. :D Takže...na tej stránke, na ktorej som, som práve na strane 23 zo 46 a stále nič. Ono, ak tá ff aj začne správne, dokurvia ju na konci. Strašné niečo. Držte palce, nech na tých zvyšných 23 stranách objavím niečo schopné. A...to video si pozrite, aj keď som už vypísala najlepšie časti. Ale ba, takmer som zabudla. 3:50! Pre to ho milujem! :D A vy ste divní. :D

www

"Počuješ? To je hlas tvojej slobody. Odlieta. Navždy."

Mon, 14 Nov 2011 15:37:55 +0100

"Syn môjho odvekého soka naveky uväznený v rieke smrti?" "Po prvé!" "Nie je v tom nejaký podraz?" "Po druhé!" "Dobre, dobre, dobre, vyhral si. Ona odíde, ty zostaneš. Ale nepovedal som ti, kým sa k nej dostaneš, budeš mŕtvy. Nevadí ti to?" absolútne najlepší disneyovský zloduch všetkých čias. ♥ A lepší sa im už ani nikdy nepodarí. Jedine po slovensky. Minule som robila malý prieskum a taký Frollo má orgazmický hlas nielen v slovenčine (aj keď úprimne, kto si trúfne na Vlada Jedľovského?), ale aj v angličtine a dokonca, sa podržte, aj v češtine! Zatiaľ čo Hádes je v slovenčine dokonalý, v angličtine obstojný a v češtine je to niečo nehorázne príšerné. Tak. Hercules teda jedine po slovensky, pre tých trpákov, čo to ešte nevideli. Po slovensky. :D

Hm, prečo nie som v škole? Niežeby som bola chorá, ale keďže máme v jednom týždni dve písomky z matiky, povedala som si, že stačí, ak dostanem guľu z jednej. Najskôr. A to bude tá piatková. Hej, absolútna trojmesačná ignorácia, sa kus odrazí. Snáď sa teda otecko nedostaví domov skôr, ako odplachtím k zubárovi, pretože...si nechal mobil doma. Toť momentálna situácia, vráťme sa k Disneymu. :D Edit: ani sa nejdem rozčuľovať nad tým, že som zažila zatiaľ najhoršiu polhodinu v mojom mladom živote (áno, otec prišiel domov.), ale oni ešte aj v tej posratej škole nič nerobili?! To už fakt naserie.

Včera som to pozerala. Ňoooooooooooooooooooh. Je až nemožné, aby človek jednu rozprávku, aj to mytologicky nepresnú, takto ľúbil. Teda, obviously nemožné nie je to správne slovo. Siriusly o nej musím už napísať pár slov. Tak ako o Sweeneym! Panebože, ako dlho už sama sebe sľubujem, že napíšem recenziu na Sweeneyho? :D Ale nevadí, teraz nemám Burtonovské obdobie, teraz som zase raz prepadla Disneyovkám. O čom má vlastne byť tento príspevok? Keď Nika ešte fičala tak silno veľmi na Tangled, posielala mi skutočne skvelé videá, milene spracované aj s fajn pesničkami. A ofc, ja som Tangled nikdy neľúbila až tak, ako tieto moje klasiky, takže som s zaumienila nájsť niečo také na Hercula. Lenže, odrb, deti, myslela som, že sa mi to podarilo, ale to, že si do rozpísaného článku nahádžete kopu linkov na shitné videá neznačí, že sa vám podarilo nájsť nejaké dobré. Mne sa nepodarilo. Som z toho frustrovaná. Našla som niektoré fakt zlé, niektoré fajn, jedno ľúbezné, ale tam končím, žiadne nie je megaskvelé. A Herc si také nejaké zaslúži. Nechápem, čo tí ľudia robia. Minule som rozmýšľala nad tým, že keby dokážem nakresliť niečo iné ako Jacka Skellingtona, rozhodne by som si nakreslila Gastona a Belle. o.O Ale oni nie. Fakt, hentí talentovaní vás niekedy vedia nasrať. :D Takže, po preriedení sa z mojej kopy linkov dostalo do článku až jedno schopné video.

www

Ehm, ehm, ale až teraz mi doplo, že môžem kliknúť na stvoriteľku znesiteľného videa a pozrieť sa, či nevytvorila aj nejaké lepšie. A ona vytvorila! Jedinou chybou je, že má 26 sekúnd. Och, nie je krásne? A na nich sa tá pesnička tak pekne hodí! Prečo také nespravila trojminútové? Prečo? Prečoooo? A práve som našla ďalšie, 28 sekundové. Drbne ma. :D Ale ozvem sa ešte, asi som narazila na pár nových. Mám nádej. :D

"It´s just you and me now. And if you´re gonna marry Bill, then it´s you, me and Bill."

Mon, 31 Oct 2011 11:02:47 +0100

"Oh, come on, Pam. They are funny. Like humans but miniature. Teacup humans." :D :D Lepšiu postavu svet dlho nevidel! :D

Obviously budem potrebovať zmenu dizajnu, keď už sa mi roztrhli moje obľúbené čierne nohavice a som tak nútená nosiť modré rifle, ňah mám aspoň na blogu čiernu. Niežeby Elle a Mias stále neboli geniálni, ale ženština to už asi pred mesiacom dopísala a z obrázkov sa fanatizmus pestovať tak dlho nevie. Aspoň u mňa nie. A môj najnovší sa až do júna bude musieť pestovať len na nich, chudák. Nika...jednoducho sa hanbi. Asi. :D Ale ba, megavďačná som, len som to mala začať pozerať v...no ten máj mi ohľadom čakania príde relatívne optimálny. Správne, slečna Nell prepadla upírskemu seriálu, no rozhodne nie Upírskym denníkom. Tam nie je taký ňuňák, akého môžete vidieť na avatare. :D Kšáááááááááá! :D Nie, nejdem tu plytvať pazvukmi, nevyznievajú veľmi nadšene, kým ma priamo nepočujete vyslovovať ich, čiže by to bolo bez zmyslu, ale zatiaľ som moje nadšenie z neho nedokázala premeniť na plnohodnotné vety. :D A nejdem sa o tomto celôm vykecávať, ako by som sa zrejme zvyčajne, lebo ak mi napadne nejaká vec, ktorú som ešte Nike nepovedala, proste jej to napíšem a dostanem reakciu zainteresovanej osoby, nehovoriac o tom, že už som jej asi všetko povedala. :D Čo ohľadom toho poviem, že...to v istých ohľadoch pripomína Blakeovú, upíri s právami zaradení medzi normálnych ľudí a tak. A to je úplne megamilenô. Tiež, že mi hlavná herečka najskôr pripadala úplne škaredá, no postupom času sa vyvinula na, miestami, krásnu. Divné, ha? :D No jasné, a skvelo nadáva. Mne už minimálne traja ľudia povedali, že strašne super nadávam (aspoň na niečo môžem byť pyšná. A bez tréningu, čistá improvizácia! :D), ono nejde len o to, čo hovoríte, ale aj ako to hovoríte. No a ona je v tomto fakt skvelá. :D A poslednou vecou bude toto: www , kde časť od 1:09 po 1:46, je jednou z najkrajších vecí, aké som kedy počula. Na to, že som o tom vlastne nechcela nič písať, som tých omáčok napísala celkom dosť. Éé, čo už. Práve som našla strašne kjut video. Dopaže! To som vždy takáto na nevydržanie, keď začnem ohľadom niečoho bláznieť? :D

Keď už som bola pri tých nadávkach, spolužiak vymyslel novú- kokotár. :D :D :D No nie je to úplne bohovsky vtipné? :D Mám dobrú náladu, ale áno, pokúsim sa obmedzovať hentie iritujúce Déčkovské veci. Ale kokotár je skvelá nadávka a hoci nemám rada opičiacich sa ľudí, keď mne ľudia používajú môjho pičiaka a označenie vecí ako pripičených, môžem používať kokotára. Tak.

Čo som ešte chcela? Aha, fajčiť som začala. :D Tak že...pravidelne. A naozaj si všetci ľudia myslia, že vám do toho môžu rýpať a že si to aj vezmete k srdcu. Vtipné, fakt. Ofc, že rodičia o tom nevedia, moja hlava by sa už dlhšie nenachádzala na mojom krku. Eventuálne na to prídu, keď si ako 19ročná zapálim na našej terase. :D Cha, dúfam len, že nie skôr. Áno, viem, že je to škodlivé, nie som retard. A čo. Ako povedal Jack Nicholson a ako som ho už pred niekoľkými ľuďmi úspešne citovala: "Telo má ísť do hrobu poriadne zhumpľované." A keď poriadne, treba začať, ľudia. Sorry, fakt mám len skvelú náladu. :D Hoci je dosť iritujúce, keď sa na vás na NOSke vaši spolužiaci otáčajú pri preberaní potrieb, a ako druhotné potreby (cigarety, alkohol) môžu pri závislosti nahradiť primárne (jedlo). Idioti! :D A samozrejme som si už kvôli tomu vytrpela pár nepríjemných rozhovorov, zväčša od dôchodcov. Nech si idú rýpať do vlastných vnúčat, prepána.

Ty kokos, toto je aký divný článok. :D Úplne spĺňa názov "žvásty", až na tú zmienku o True blood, ofc. :D Do kávy som si nechtiac dala priveľa cukru (áno, sem-tam si dám štipku. Nehádzať kamene, prosím.) a možno mi z toho preplo. Plus celé to nadšenie z novej závislosti (akože seriál, ľudia. :D) a z voľného dňa. Chm. Ale streda bude brutálne pičiacka. Nevermind, enjoy these two days. Ešte keby bolo zamračené, som asi v siedmom nebi. Človek fakt nemôže mať všetko. Ozvem sa. (: Ozááááj! Halloween je! Ako zvyčajne ho nijako extra neoslavujem, ale aj tak ho milujem. :D

"The bravest man..."

Sat, 22 Oct 2011 21:00:09 +0200

Hej, nejakú tú dobu som sa neozvala. Nebol čas, snáď. Roznášam letáky, je to nahovno a zaberá mi to všetok čas, lebo to fakt kurevsky dlho trvá. Takže tak. Nemám ktovieakú hviezdnu náladu, preto sa nebudem vykecávať tak, ako by som sa zvyčajne vykecávala, obzvlášť po takej dobe mlčania. (áno, chápem, že pre niektorých z vás je to malina, ale ja rozhodne nie som zvyknutá cca mesiac sa na blogu ani neobjaviť, ani ho každý deň nekontrolovať etc) Prečo som tento prístup teraz zmenila? Mag mi poslala Lily & Severus video a ja som si spomenula na toto, ktoré mám uložené v rozpísaných už nejaký ten čas. Netreba k nemu veľa slov, stačí podotknúť, že je jednoducho nehorázne, nehorázne krásne. Dosť sa mi páči ten obrázok, ako si zhrozene zakryje ústa po tom, čo z nich vypadne to osudné slovo "mudblood". No nemilujte ho. Nie, nemyslím, že mali s Lily skončiť spolu, myslím, že Rowlingová to napísala dokonalo tak, ako to napísala, a Jamesa mám priveľmi rada na to, aby som Lily dopriala niekomu inému, no napriek tomu...♥

www