Ľudia, môžete ma zbiť. :D Pretože, ako som nedávno zistila, posledná kapitola tu bola...na konci augusta. The fuck? :D Fakticky na konci augusta? Verte, zostala som z toho vyvalená. Ako som tak dlho mohla nič nenapísať? Som mohla ešte pár mesiacov počkať a bol by to rok! :D Takže, fanúšikom sa ospravedlňujem za to, že som to sekla na tak dlhú dobu akurát vtedy, keď sa hentí dvaja ťuťmáci dali konečne dohromady. (áno, nenápadne vám pripomínam, čo sa v poslednej kapitole vlastne stalo. :D) Teraz som inak veľmi, veľmi spotterizovaná, od začiatku čítam knihy, dnes som dočítala dvojku a začala trojku (A bude Sirius, bude Sirius. :D), plus, len som si tak prebiehala staré kapitoly (stále som nenabrala odvahu na tie úplne začiatočné. A asi ani nikdy nenaberiem. Bľááh), čítala vaše milené komentáre a nejako ma to navnadilo. Plus číslo 2, veď Connor bol skvelý. o_O Nie, vážne. :D Na posledných miestach jeho výskytu už bol somár, ale predtým...nepáčil sa mi, keď som ho písala, no dnes sa mi páčil. No, nech odpočíva v pokoji. :D Dnes mi šibe. Vidno to kind of aj tuto. Normálne som sa smiala, keď som si ich predstavila. :D Viem, že dejovo je to na bode mrazu, ale mám potrebu opisovať ich pekné obdobie. A to, ako je z neho Samantha mimo. Kto by nebol? :D Veď hej, prídu aj krízy a bude ich veľa, no len včera sa dali dokopy, ešte sa snáď nebudú hádať, tak čšt, môžu byť zo seba predsa mimo. :DVenujem ju mojej najdrahšej Mag, ktorá mala tento víkend prísť, ale kašle na mňa (ja viem, viem! :D), ktorá mi práve poslala veľmi kjutnú smsku a ktorá do mňa najusilnovejšie rýpala, aby som kapitolu už konečne dopísala. :D A ktorej sa tá kapitola nebude páčiť. Nevadí, drahô, je tvoja. :D
Spomínala som, že túto pesničku si spájam so Záškodníkmi, raz dávno. Stále to trvá. Love it. Love them so terribly much. (: Bože, ja mám tak Záškodnícku náladu, aká tu už istú dobu nebola. Najvyšší stupeň. :D Slávnostne prisahám, že ďalšia kapitola mi nebude trvať tak dlho. :D
"Samantha Joan Brayová! Čo má toto, pre Merlina, znamenať?!" rozospato som sa posadila a najradšej by som klesla späť na vankúš. Vtedy som si všimla, že vankúš je spolovice zabratý, ja som totiž v mojej posteli nespala sama. Prišlo mi vtipné, že v mojej posteli bol práve Sirius Black. Zo všetkých možných chlapov na Zemi akurát on. Zasmiala by som sa aj nahlas, možno by som sa mu s tým vzápätí zverila, keby vo dverách nestojí moja vytočená stará mama. Zažmurkala som a snažila som sa prebrať svoj spiaci mozog.
"Stará mama? Ježiši! Ono to nie je tak, ako to vyzerá!" rýchlo som sa postavila, no na to, aby som sa dostala na zem, som musela prekročiť Blacka, ktorý sa medzitým tiež zobudil a posadil. Ó, Merlin, za čo ma trestáš? Za to, že nie som vzorná dcéra?
Naser si.
"Do kuchyne! Okamžite!" a zrazu už vo dverách nestála.
"Och, doprčic. Kurva!" rýchlo som ho prekročila a zoskočila som na zem. Počula som, ako sa zasmial. Prešla som ku dverám.
"Toto, drahý pán Black, môže znamenať okamžité ukončenie nášho čerstvého vzťahu, na tvojom mieste by som sa debilne nechichotala," zašomrala som a zabuchla som dvere. Nebola to pravda. Keď sa vrátime na Rokfort, naši mi nemôžu v chodení s ním zabrániť, ale štvalo ma, že mu táto situácia prišla vtipná. Ona totiž vtipná fakticky nebola.
Nechcelo sa mi ísť do kuchyne, tak veľmi sa mi tam nechcelo ísť a mať ten nepríjemný rozhovor. Chvíľu som postávala na chodbe, potom som sa zhlboka nadýchla a zbehla som po schodoch. Vošla som do kuchyne so starostlivo nahodeným previnilým výrazom, pomáha, keď necháte vyniknúť oči.
"Sadni si," ozvalo sa príkro. Na druhej strane...niekedy očividne ani oči nezaberú. S hrmotom som odtiahla stoličku a poslúchla som. Starká si sadla oproti mne.
"Samantha, načisto si sa zbláznila? Kam si podela rozum?! Tvoji rodičia ti dôverovali tak veľmi, ako by som ja svojim deťom v takomto veku nikdy nedôverovala, a ty spravíš niečo takéto? Sklamala si ma, veľmi si ma sklamala. Ale to nie je najhoršie, ak sa zo mňa kvôli tebe stane ešte aj prastará mama..."
"Merlin, stará mama, to nie! Nie, nie, nie, nie," uvoľnene som sa zasmiala a vyslúžila som si ešte zamračenejší pohľad. "To, čo si myslíš, že sa stalo, to sa nestalo. Skutočne! So Siriusom na takej úrovni nie sme a môžem ťa uistiť, že ešte dlho nebudeme." načo som to povedala?! Načo by niekto hovoril svojej starej mame niečo také? Pre Merlina, nech ma niekto zabije alebo čokoľvek, len nech prestanem hovoriť také blbosti. "My...my sme vedľa seba iba spali. Doslova len spali v tej istej posteli."
"Prečo by som ti mala veriť?"
"Ak ti to môžem nejako dokázať, dokážem. Čestné skautské."
"Neviem, ako by si mohla. Možno o pár týždňov, keď začneš mať ranné nevoľnosti. Potom sa mi s tým zdôver."
"Starká! Ver mi, neklamala by som ti. Teda...už nie. Spánok bol všetko, čomu sme sa venovali."
"Čo teda robíte v posteli o pol štvrtej poobede?"
"O koľkej?"
"Je pol štvrtej, Samantha, pre Merlina, už sa zobuď."
"Prepáč. My sme šli neskoro spať."
"Dobre, povedzme, že ti verím. To ale neznamená, že nemáš problém, alebo že je moje sklamanie o niečo menšie. Klamala si ma a zatajila si mi prítomnosť cudzej osoby vo vašom dome. Ktovie, ako dlho tu ten mladík už je."
"Včera prišiel." bolo to včera? Predvčerom? Alebo ešte skôr? Bohvie.
"Čože?"
"On mal doma nejaké rodinné problémy a potreboval si od nich...odpočinúť." ujsť je príhodnejšie slovo.
"A odpočinok našiel u teba?"
"Starká, myslím, že si už pochopila, aký vzťah je medzi nami dvoma." hoci len odvčera. (aspoň som si zodpovedala otázku, že včera tu už bol. Pekné.) Nevadí. Mojej situácii pomôže, ak si bude myslieť, že to trvá už polroka. Stará mama si unavene povzdychla.
"Priveď ho."
"Čože?" koľkýkrát sa to už dnes pýtam?
"Chcem ho predsa spoznať."
"Prečo?"
"Samantha, priveď ho," rozkázala panovačne. Rýchlo som sa postavila.
"Áno, dobre. Môžem ťa najskôr požiadať o láskavosť?"
"O láskavosť? Ty mňa? Si nesmierne drzá."
"Ja viem, ale starká, prosím, prosím, prosím, nech sa o tomto naši nedozvedia. Nepovedz im to. Boli by z toho len zbytočné problémy a my sme skutočne ukážkové príklady teenagerov, čo sa toho... všetkého zvyčajného týka. Nepijeme," príležitostne, "nefajčíme," v živote som cigaretu nemala, "a pohlavný styk je už teda absolútne mimo." u mňa je, Blacka si môžeme trochu prikrášliť. Aj trochu viac. Vlastne ho totálne zmeniť.
"Prosím ťa, už nepovedz ani slovo a priveď ho."
"A tá vec ohľadom našich?"
"Premyslím si to."
"Ďakujem." rýchlo som z kuchyne vypadla a vybehla som hore schodmi. O veraje mojich dverí sa opieral Sirius a ja som ešte stále mala problém uveriť tomu, že...pre Merlina, napríklad aj tomu, že Sirius Black bol v mojej izbe, že spal v mojej posteli, dokonca vedľa mňa. Preskočilo mi? Načisto som sa zbláznila? Ja nemôžem chodiť s Blackom! Je to Black, prepána. A potom som sa naňho znovu pozrela, na perách mu pohrával ten nehorázne orgazmický úsmev a on sa pohol smerom ku mne. Možno by som mohla skúsiť chodiť s Blackom...
"Takže?" ruky mi položil na pás a trochu si ma k sebe pritiahol.
"Takže čo?"
"Znamená toto ukončenie nášho čerstvého vzťahu?"
"Zrejme nie."
"Takže sa môžem debilne chichotať?"
"Ak sa aj naďalej budeš, práve to môže znamenať ukončenie vzťahu." veľmi milo som sa naňho usmiala.
"Fajn, tak aký je ďalší postup?"
"Chce sa s tebou stretnúť." jeden by čakal, že znervóznie. Ale Black nie. Black len prikývol.
"Ideme?" spýtal sa vecne.
"Ty...nie si vôbec nervózny?"
"Ani nie."
"Necítiš sa trápne?"
"Mám niečo, za čo by som sa mal hanbiť?"
"Ehm. Neviem. Asi. Podľa bežných meradiel, nie podľa tých tvojich." len mi venoval jeden z tých svojich úškrnov a pokrčil ramenami.
"Ideme?" zopakoval.
"Ty si neuveriteľný," vydýchla som neveriaco, chytila som ho za ruku a potiahla som ho smerom ku schodom. No hneď na prvom sme sa zastavili.
"Počkaj," podozrievavo som si ho premerala, "Ty už si to niekedy robil, že?"
"Čo máš namysli, kvetinka?" milo sa na mňa usmial. Získaval čas a čakal, že to nechám tak. Cha.
"Zoznamoval si sa s rodinou dievčaťa po tom, čo ťa nachytali v jej posteli?" len sa na mňa usmial a stisol mi ruku.
"Nie, počkaj. Robil?"
"Chceš mi robiť žiarlivostné scény hneď v náš prvý deň?" uškrnul sa. Merlin, reálny chlap by nemal vyzerať ako tá najorgazmickejšia antická socha. Ovláda to ženské zmysly. Hormóny. Všetko. A intenzívne.
"Keď to povieš takto, znie to idiotsky, ale...my sme predsa idioti, takže môžeme aj idiotsky začať. Povedz mi."
"Tvoja stará mama čaká a čakanie jej náladu nezlepší."
"Nebudem schopná obhajovať ťa pred ňou, ak ma naštveš."
"Tak sa neštvi, kvetinka."
"Prestaň sa na mňa tak uškŕňať."
"Dobre vieš, že ten úškrn miluješ."
"Áno, ale...ty by si to vedieť nemal, budeš to proti mne využívať."
"Sú isté veci, ktoré môžeš využívať ty proti mne." pohľad mu skĺzol nižšie ako boli moje oči. Zamračila som sa naňho.
"Si idiot." vyslúžila som si len smiech a tentoraz som ho ku schodom potiahla ja a konečne sme sa ocitli v obývačke.
"Budeš milý a zdvorilý?"
"To som predsa vždy."
"Ku mne nie."
"Ak si to zaslúžiš, budem."
"Ja si to predsa zaslúžim vždy."
"Cha!" zasmial sa, ale vzápätí sa smiech znovu zmenil na ten rozkošný úsmev. "Ale nemrač sa tak, kvetinka." pobozkal ma na líce. Náš vzťah bude...vtipný.
Spoločne sme vošli do kuchyne, prsty prepletené. Starká pôsobila stále rovnako naštvane. Niežeby som sa čudovala, ale frustrovalo ma to.
"Stará mama, toto je Sirius Black. Sirius, moja starká."
"Teší ma, že vás spoznávam, madam." madam? Pekné.
"Je veľmi príjemné vidieť vás aj inak ako v posteli mojej vnučky, mladý muž," wáu. Pripomenula mi McGonagallovú. Nie, moja starká nemôže byť McGonagallová! Čo sa to deje, prepána?
"To iste je, madam," nevinne sa usmial Sirius. Jeden na ňom mohol oči nechať.
Merlin, som trhlá.
"Takže vy ste Black? Z tých aristokratických, čistokrvných Blackovcov?" moja starká je inak veľmi zdvorilá žena. Všetkým zúčastneným bolo jasné, že pod "aristokratickými" má namysli smrťožrútskych. Chvíľka nepríjemného ticha, kým som sa rozhodla prehovoriť.
"So Siriusom je to inak, on..."
"Neteší ma, keď ma k nim niekto zaraďuje. Vlastne ma to uráža...madam." povedal odmerane. Úsmev sa dávno vyparil, zjavili sa vrásky na čele. Hups. Palcom som mu kreslila koliečka po ruke.
Starkin výraz bol tak trochu nerozlúštiteľný. Nakoniec prikývla.
"Prepáčte mi, zrejme som bola netaktná. Samantha, necháš nás na moment?" prekvapene som na ňu pozrela. Merlin, čo to robí? Prečo to robí? Veď...sme nič zlé nespravili.
"Čože? Prečo?"
"Mohla by si aspoň raz urobiť, o čo ťa žiadam bez toho, aby si ma najskôr vypočúvala?" neviem, mohla by som? Zamračene som si vytiahla ruku z tej Siriusovej a bez slova som vyšla z kuchyne. Nervózne som sa prechádzala po obývačke, keď sa kuchynské dvere otvorili a vyšla stará mama, potom Sirius. Žmurkol na mňa, ale tváril sa vážne, len čo sa naňho stará mama otočila. Podišla som k nemu a znovu som ho chytila za ruku.
"Dobre, ponáhľam sa a táto záležitosť bola neplánovaným a nečakaným zdržaním, pôvodne som chcela len rýchlo skontrolovať, či vôbec žiješ, Samantha," karhavo sa na mňa zamračila, "takže teraz pôjdem. Celú túto vec považujem za vybavenú a už sa k nej viac nebudeme vracať. No vystríham vás, neželám si nájsť vás ešte niekedy tak ako dnes, nech už ste robili alebo nerobili čokoľvek. Len jediný raz a budem to riešiť s vašimi rodičmi." znovu ten iritujúci mcGonagallovský prístup. Bľah. Jej vyhrážka vlastne sľubovala skutočný problém len v mojom prípade, pochybujem, že Siriusových rodičov ktovieako zaujímalo, s akým dievčaťom sa najnovšie fláka. Mala som nehoráznu chuť pozrieť naňho, ale to by sme sa zrejme obaja rozosmiali. On sa už teraz musel uškŕňať.
Stará mama zamierila k dverám a my sme ju potichu nasledovali.
"Zajtra sa mi prídete ukázať. Obaja."
"Áno, stará mama." poslušne som odpovedala celou vetou. Ten somár za mnou sa určite uškŕňal aj teraz, takmer som ten úškrn fyzicky cítila.
"Tak sa majte. A nezabúdajte na fakt, že keď si niečo skontrolovať chcem, tak nájdem spôsob, ako to spraviť kedykoľvek."
"Áno, stará mama," opäť som pokorne pritakala s očami zavŕtanými v zemi. Otvorila dvere a bez slova odišla.
"Ách, doprčic." zúfalo som si prehrabla vlasy. Sirius sa snažil zadržať smiech, no celkom mu to nevyšlo . Pár sekúnd na to už stál pri mne, ruky mi položil na boky a zmenšil medzeru medzi nami.
"Čo je?" spýtal sa prekvapivo jemne. Stále som sa naňho nepozerala.
"Ja..." dvere sa zrazu otvorili a my sme od seba odskočili, ako keby sme sa popálili.
"Len som ti ešte chcela pripomenúť, že by si mohla plniť aspoň tých niekoľko povinností, ktoré ti rodičia dali a nakŕmiť psa, Samantha," stále znela naštvane a odmerane. Bola som zvyknutá na to, že sa tak rozprávala moja mama, keď som ju naštvala. Nikdy sa so mnou taktou nerozprávala starká. Jednoducho...nezvyk.
"Áno, stará mama," pritakala som opäť, už som sebe samej znela ako absolútny idiot.
"Nezabudnite na zajtrajšok," povedala ešte a odišla.
"Merlíííín," zaúpela som a zamierila som na opačnú stranu, smerom k terasovým dverám.
"Čo robíš?"
"Idem nakŕmiť psa a poliať kvety!" vyhŕkla som, hlas mi preskočil.
"Počkaj," chytil ma za ruku a preplietol si so mnou prsty. "Čo sa deje?"
"Ja...ja neviem. Takto náš prvý deň vyzerať nemal."
"Ako takto?"
"Tak, že nás hneď vymákne moja stará mama, ktorá si očividne myslí, že sme spolu spali a že z nej čoskoro bude prastará mama. A hneď ako príde domov, povie to starému otcovi, a ten sa potom pozabudne a povie to pred mojou mamou, a tá mi potom odtrhne hlavu." wow. Hystéria?
Sirius sa ku mne sklonil a pery mi priložil k uchu.
"Nič také sa nestane," šepol a ja som cítila, ako sa jeho pery rozťahujú do úsmevu.
"Ako to vieš?" vydýchla som. Dýchať. Správne.
"Pretože ak by sa k niečomu takému schyľovalo, ujdeme. Mám v tom prax," vyhlásil takmer hrdo a ja som sa rozosmiala.
"Dobre," zhlboka som sa nadýchla. "Ale aj tak som chcela, aby náš prvý deň vyzeral inak," priznala som. Úsmev sa mu ešte rozšíril.
"Deň sa ešte neskončil."
"To znie ako plán," úsmev som mu vrátila a znovu som zamierila k terasovým dverám.
"Mám ti pomôcť?" jeho ponuka ma prekvapila. Prečo ma to prekvapilo? Bezo mňa asi v našom dome nemá čo veľmi robiť.
"Éhm, poleješ kvety?"
"Polejem čo len chceš, kvetinka." zaškeril sa. Buď má nejaké vlastné súkromné fóry, alebo som extra nechápavá, pretože mne to vtipné fakt neprišlo. Cez ohyzdnosť tej prezývky som sa už ako-tak preniesla, čiže...Zostaneme pri prvej možnosti. Pozrela som naňho ako na debila a on popri mne so smiechom prešiel.
S úľavou som si sadla do tieňa a oprela sa o chladivú stenu nášho domu. Už viem, prečo cez leto nechodím von cez deň. Pretože je odporné teplo na zdochnutie. Aj absolútne jednoduché úkony vás pri sto stupňoch vyšťavia. Fajn, sto nebolo, ale vyzeralo to tak. Fuj. Ako ja len takéto počasie neznášam. Nenávidím.
Zavrela som oči a užívala som si ten chabý letný vánok, ktorý bol v tieni aspoň o trochu intenzívnejší.
Vtedy som na nohách pocítila studenú vodu, najskôr len pár kvapiek, potom celý prúd. Prudko som otvorila oči a všimla som si toho šibnutého chlapa s našou hadicou v rukách.
"To nech ti ani nenapadne!" zakričala som a rýchlo som sa postavila, vtedy som schytala zásah studenej vody do brucha. "Ja ťa zahluším, priprav sa na to!"
"Veď sa stále sťažuješ, aké ti je strašné teplo!" rehotal sa ako šibnutý. Rozbehla som sa k nemu. Vyzerali sme ako dvaja úplní šialenci, ktorí behajú po trávniku, naťahujú sa o hadicu a sú stále len mokrejší a mokrejší. Buď hadica mierila do vzduchu, takže voda dopadala na nás oboch alebo, a to bol častejší prípad, sa jej zmocnil Sirius a namieril mi ju na hlavu, na nohy, alebo na chrbát, čiže áno, už som bola kompletne premočená. Navzájom sme si nadávali a rehotali sa, skutočne ako prepnutí ľudia. Po asi pätnástich minútach tejto nadmieru vyčerpávajúcej činnosti som si ľahla na trávu.
"Vzdávam sa!" zakričala som, keď som si všimla, že hadicou znovu mieri na mňa. "Vzdávam sa, vzdávam sa!" zopakovala som so smiechom, keď si ma podozrievavo premeral. S úškrnom sa zvalil na trávu vedľa mňa a hadicu namieril dohora, palec mal zrejme na otvore, pretože na nás nepadal celý prúd, ale príjemné menšie kvapky. Uložila som sa mu na rameno tak, aby mi nepadali do tváre, a stále som sa smiala.
"Nie si normálny. Ale fakticky, si absolútne šialený."
"Tak chlap sa stará o tvoj komfort, aby tebe, chudiatku, nebolo teplo, a je označený za šialenca?" spýtal sa "vážne". S úsmevom som sa posadila a sledovala ho.
"Áno," vyhlásila som rovnako vážne ako pred chvíľou on. Odsudzujúco prižmúril oči a ja som sa zase rozosmiala. Merlin vie, či sme náhodou neolizli nejakú žabku alebo tak.
"Tak...toto bolo veľmi necitlivé, Brayová." namieril na mňa hadicu, no uhla som sa. Respektíve, hodila som sa na trávu. Nedá sa vždy uhnúť elegantným spôsobom. Znovu som si tvár skryla na jeho ramene, ak by náhodou plánoval namieriť prúd vody rovno tam a nechala som preniknúť svoje nadšenie.
"Ooooch, sme znova pri priezviskách! To je také krásne! Nie je divné, že sa pri tom cítim nostalgicky?"
"Hm, áno, je, keďže priezviskami sa oficiálne nevoláme len pár dní."
"Ale uznaj, nechýbalo by ti, keby ťa už nikdy nenazvem Black? Stále iba Sirius, Sirius, Sirius?"
"Keď to takto povieš, ani nie." pozrela som naňho a v duchu som opäť bola mimo z jeho úsmevu, no najavo som to snáď nedala.
"Prečo?"
"O Blackovi som sa toho už napočúval dosť, Sirius je niečo iné. Navyše, páči sa mi, keď mi hovoríš Sirius."
"Kopa ľudí ti hovorí Sirius."
"Páči sa mi, keď mi ty hovoríš Sirius." usmiala som sa a zrazu už len boli moje pery na jeho. A zostali tam hodnú chvíľu, až kým na mňa nechtiac nespustil tú sprostú hadicu. Ale nenaštvala som sa, zase som sa len rozosmiala. Merlin, čo to so mnou ten chlap spravil?
Chm, a tak nakoniec aj Samantha Brayová podľahla božskému šarmu Siriusa Blacka, podobne ako mnoho a mnoho bezmenných fiflien. Snáď neskončí rovnako ako ony.
Comments
taký široký úsmev na perách, ako som mala počas čítania tejto kapitoly som už dlho nemala... bola skvelá, tak ako celá táto poviedka, so far... a to som už všetky kapitoly prečítala dvakrát (áno, dobre čítaš, niektoré aj viac... a stále ma to baví!) lebo píše podľa mňa úplne skvele, vtipne a situácie sú vykreslené tak živo, až sa ocitám niekde v inej realite, kde sa všetko odohráva okolo mňa... občas sa cítim, akoby som sa ponorila do mysľomysy a nechala sa unášať príbehom ďalej a ďalej... takže čisto zo sebeckých príčin ti želám, aby si mala stále veľa nápadov a chute do písania
keď som to zbadala, začala som kričať na celú izbu
konečneeeeee! 
juuj, ten koniec bol strašne zlatý, skvelá kapitola :)
Si tá najväčšia koza, akú poznám! :´) Pri predslove mi vyšla slza, lebo...ty si mi venovala kapču zo SR! Merlííín! Je moja! Chňa! Všetci vy, ostatní, sa môžete aj posrať pre mňa-za mňa!
Ou jé! Kvôli tomu ma oblial hnusný pocit viny, pretože som nešla. -_- Hrozné! To si spravila naschvál!
Nevadí, zachránila si to tou hadicovou vojnou, už som si myslela, že to skončí odchodom starkej. 
Počas tamtej časti som si vkuse hrýzla do pery a dupkala nohami a...vše. 
DD Ale aj tak mi chýbajú tí starí "kamoši". A dokonca aj ten debil Connor. 
Na "Nech odpočíva v pokoji" som chytila záchvat. 
DD Ty ma chceš tuším zabiť. Ale uznávam, ňuňaví sú. Ale idem si to asi teraz čeknúť od začiatku. Fakt mám na to chuť.
(Ty môžeš, ale otrieskam ti tašku o hlavu, hneď ako vystúpiš! 
) Myslím to vážne!
K poviedke: Tak rýchlo som snáď v živote nič nezhltla, čo ma teraz serie, lebo sa mi zdá byť extrémne krátka. Chcela som preskočiť tú časť so starkou. Mala som ju rada, ale...ako môžeš po toľkých mesiacoch začať so starkou?!!!!
Očakávaj ďalší komentár.
A keby neprišiel, tak ti príde správa na skype.
Ak ak ani tam nebudeme naraz, tak ti to napíšem do tohoto: Ak si dovolíš dať takú obrovskú medzeru medzi touto a nasledujúcou, už v živote ťa nenavštívim!
Prečítala som si kapču pred touto a neverím, že som k nej napísala to, čo som k nej napísala! Je perfektná! Stále som sa uškŕňala a smiala a híkala.
Fakt skvelá kapitola! Všetko som si život predstavovala, akoby to bolo u mňa. xD Dobre, tak možno nie u mňa, ale...to, čo som si vykreslila bolo parádne!
ooooch nie!! skvela, uzasna, perfektna....uplne sa tesim zase na novu. Fakt mi chybali kapitoly z tejto poviedky...som taka rada ze som si zase mohla precitat novu kapitolu....velka chvala a tesim sa na dalsiuuuu :)
Nells, zjem ťa :) to bolo taká čarovné, rozkošné, úžasné, skvelé, yummy... :) ach, takto nejako si predstavujem romantiku
aj keď to asi až taká romantika nie je. Ok, koniec polemizovania. Zbožňujem ich vzťah. Sirius je taký jamesovský 
a táto veta - tú si skopčím do citátov, nevadí? "Merlin, reálny chlap by nemal vyzerať ako tá najorgazmickejšia antická socha. Ovláda to ženské zmysly. Hormóny. Všetko. A intenzívne."
Už len takého stretnúť
Geniálne. Geniálne. Geniálne. Len prečo ti to, doriti, tak dlho trvalo?! :P
Chcem ďalšiu čo najskôr! :) :P Ok, chceme :P
Tie reklamy ma kurevsky štvú. Netušila som odkiaľ ten hluk ide a skoro skolabovala, kým som zdroj našla. Ale to je jedno, oné, iné som chcela.
Ďalšia pesnička, ktorú neskutočne zbožňujem a o ktorej som si myslela, že ju poznám ako jedná z mála. 
)? Toto sa nerobí. Ale už tvoj úvod ma rozosmial. 
) 
) 
Akože...kapitola je tu už od piatku a ty si mi o nej nepovedala? Po tak dlhom čakaní(uvedomujem si, že ja som ten posledný človek, ktorý by mal toto vypustiť z klávesnice
The fuck?
akže, fanúšikom sa ospravedlňujem za to, že som to sekla na tak dlhú dobu akurát vtedy, keď sa hentí dvaja ťuťmáci dali konečne dohromady. (áno, nenápadne vám pripomínam, čo sa v poslednej kapitole vlastne stalo.
(A bude Sirius, bude Sirius.
Neskutočne milujem tvojho Blacka, človek, aby si pri čítaní stále utieral sliny.
Ak by takýto chlap existoval v skutočnosti, hrabla by som po ňom tak rýchlo, že by ani nestihol povedať "Do Merlina." 
No vážne, môžem sa za neho vydať? Môžem? 
Niekedy v budúcnosti, v ďalekej budúcnosti by si mohla napísať nejakú jednorázovku, v ktorej by som si ním chodila ja. 
No vážne, taký je dokonalý. 
A Sam zbožňujem tiež, ale nie v takom hormonálnom smere. 
No nič, dúfam, že sa ďalšia kapitola tu pribudne čoskoro, aby som si opäť mohla zaslintať. 
Mohli by sme potom odísť do Londýna, kúpili by sme si záznamník a nazvali ho Alex. 
Inak, neuvažovala si o kariére ako antidepresívum? Pretože či už sa bavíme na skype, alebo čítam niečo, čo si napísala ty, tak mi to neskutočne zdvihne náladu. Ja len tak. Uvažuj o tom, vraj je to dobre platené.
vidím to tak,že túto poviedku idem čítať od začiatku
haha tak dobre som sa nezasmiala...ani nepamatám
ešte si tak spomenúť čo sa dialo pred týmto všetkým a bude to skvelé 
za prve ta nabuduce zbijem za to, ze si mi nepovedala ze je tu nova kapitola. za druhe - kedy nejaku venujes aj mne?!
no a teraz k deju - siiiiiriiuuuuus a samanthaaaaa su spolu na zamňiaukanie 
stara mama bola vtipna, celkom by ma zaujimalo co blackovi hovorila v kuchyni.. no a asi mam radsej, ked sa volaju prezviskami, lebo mena su take.. nudne 
ale inak super, som rada ze si sa konecne nastartovala a chceme viac a viac a viac a viac! :-*
Mi to pripomenulo scénu u mňa doma
Keď som spolu s kamaratom zaspala na posteli a vletela nám do izby mamka. To len bolo srandy. Ale ku kapitole. Keď som videla, že je tu nová časť, no povedzme to takto, že keby ma niekto videl poslal by ma liečiť sa. Po prečítani môžem povedať, že to bolo perfektné. Sirius a Sam a hlavne Sirius...no super. Mimochodom chcela som sa opýtať, či spriateľuješ. Ak áno, rada by som si ťa pridala k SB :) TAk sa potom prosím ozvi na môj blog :)
Kapitola. O___o
Kapitola!! *skáče hore-dolu od nadšenia*
Sam mi nenormálne chýbala, mladý garson Black taktiež a toto bolo strašne milé!
Zmysluplne písať neviem, ale uznávam ťa, stále to má svoje doťahovacie čaro, ktoré na poviedke tak žeriem!
Takže...prosím o ďalší kúsok.
A...mne Connor nechýba. Ako, bol zlatý, ale...Siriusovi ani po ľavý kotník. ;)