Toto ku mne len tak prišlo dnes ráno a len ma to utvrdilo v tom, že nemám ísť do školy. :D Veľmi pekný deň to bol, už dlho sa mi tak dobre nepísalo. Možno preto, že Lily a James, James správajúci sa ako somár a odmietavá Lily, to je téma, na ktorú sa vždy bude skvelo písať. Pôvodne to mal byť songfic, ale nakoniec sa mi to tam nechcelo nejako zapasovávať a celkom mi to nesedelo, tak je z toho len obyčajná jednorázovka. Ale spravíte mi veľkú radosť, ak si k tomu tú pesničku pustíte, ja si spomeniem na Lily a Jamesa vždy, keď ju počúvam. (: Áno, milujem pesničku, ktorú naspievala skupina, ktorá si hovorí Boyzone. :D Nebite ma, len túto jednu mám rada. :D Vždy mám dobrú náladu, keď ju počúvam, len teraz mi ju kurví moja pseudokamoška. Ale to by bolo nadlho. Proste...enjoy. (:PS: Viem, že u Evansky na blogu sa minule rozvinula menšia debata o tom, či je James stíhač alebo triafač. Mne osobne je to fuk. Pre mňa je to ten najskvelejší stíhač pod slnkom. :D
Čo najnenápadnejšie som sa vmiesila do davu študentov na chodbe, ktorí prechádzali z jednej hodiny na druhú. Hlava sklonená, chôdza rýchla. No niekto ma predsa len dobehol.
"Lilian, pred kým sa snažíš tak nenápadne ujsť?" smiala sa Alice.
"Tichšie, pre Merlina, ten idiot má uši všade."
"Plus pozná všetky tajné chodby a zrejme vie naspamäť tvoj rozvrh." skutočne nechápem, prečo to všetkým mojim priateľom príde vtipné a rozkošné. Ešte menej chápem, prečo si myslia, že sa len tvárim, že ho neznášam a že mi lezie na nervy. Dokázal by sa človek pretvarovať šesť rokov? Plus dva mesiace zo siedmeho? No dokázal?
Odpoveď je nie. Nedokázal. A najmä nie ja. James Potter je ten najhorší človek, akého poznám, najotravnejší, najnevychovanejší, najarogantnejší a najdrzejší, ktorý očividne nechápe, že nie znamená naozaj nie a nie len zamaskované áno.
"Si k nemu zlá," obvinila ma, no stále s úsmevom. Ja som k nemu zlá?
"No prepáč, že mi nijako nelichotí, keď na mňa sústavne niečo vykrikuje a sliedi za mnou. Seriózne, nie je to normálne. Ani milé, ani nič podobné."
"Ale áno, je to milé, a netušíš, čo by za to iné dali."
"Nech si ho berú, ja ho nechcem."
"Neklam."
"Si príšerná."
"Neklam." napriek mojej zlej nálade som sa musela zasmiať. No len do chvíle, kým sa ozval ten známy hlas.
"Evansováááá!" a zrazu sa predo mnou vynoril Potter. Teraz sa Alice už rehotala.
"Vidíš, všimol si ťa. No, nechám vás." otočila sa na odchod. Schmatla som ju za ruku a držala som ju pri sebe.
"Čo chceš, Potter?" vyštekla som. Prehrabol si vlasy a venoval mi jeden zo svojich úsmevov. Merlin, zabite ma.
"Len som chcel poznamenať, že si dnes mimoriadne krásna," prevrátila som očami. "a že by si už konečne mohla byť taká ústretová a ísť so mnou na rande." stále sa tak hlúpo, rozkošne uškŕňal.
"Nie, to teda nemohla." snažila som sa ho obísť, no zakaždým sa mi postavil do cesty. Nemôžem uveriť, že som jeho úsmev ešte pred chvíľou označila za "rozkošný". Frustrovane som si povzdychla.
"Fakticky, Potter, koľko máš rokov?" zamračila som sa naňho. Hlúpe, hlúpe decko.
"Možno by si ma mala potrestať," úškrn sa mu rozšíril. Začervenala som sa kvôli tomu, ako tá veta vyznela. Potter bol tak nejako majster dvojzmyslov.
"Samozrejme, mal som namysli písomný trest," naklonil sa ku mne a jeho horúci dych som cítila na uchu, "no som ochotný prijať akýkoľvek." chvíľku mi trvalo, kým som sa ako-tak skonsolidovala. Dúfam, že to Alice nepočula.
"Si...neskutočný somár." našťastie zazvonilo a on ma konečne nechal prejsť po chodbe. Zažívať niečo takéto deň čo deň je nesmierne otravné.
*
Klubovňa bola takmer prázdna, zostalo už len pár vytrvalcov. Alice šla spať pár minút dozadu, no ja som ešte sedela na gauči a čítala som si učebnicu z transfiguárice. Volajte ma bifľoška, ale ono je jednoducho zaujímavé pozerať si učivá dopredu a rozmýšľať nad tým, či budem o pár mesiacov schopná uskutočniť také náročné kúzla. Zrazu sa istá osoba hodila na gauč a hlavu si zložila do môjho lona. Taká trúfalosť dokáže vyraziť dych.
"Okamžite vypadni!"
"Priznaj, že ti to nevadí."
"Prestaň sa na mňa idiotsky uškŕňať a zmizni."
"Aha! Nepovedala si, že ti to vadí."
"Myslela som, že aj tvoj mozog by už mohol byť schopný niečo také automaticky pochopiť!"
"Nehuč, Evansová, ľudia spia." stále sa uškŕňal. Zhlboka som sa nadýchla a pustila som mu tú tisícstranovú transfiguráciu rovno do tváre. Rýchlo sa posadil, držal si nos a splietal niečo o tom, že som zničila jeho krásnu tvár. Ja som sa bez slova postavila a odišla som do spálne.
*
"Nechápem, čo na tom všetci vidia." otrávene som prevrátila očami, keď sme si v jeden slnečný jarný deň sadali na tribúnu. Zápas Chrabromil- Bystrohlav.
"Lily, aj ty by si mala rada metlobal, keby dušou chrabromilského družstva nebol akurát tvoj budúci manžel." áno, môj "budúci manžel" si odo mňa pred zápasom žiadal bozk pre šťastie. Dostal by facku pre šťastie, keby sa nestihol uhnúť.
"Nie, to teda nemala." tá poznámka o manželovi bola taká častá, že som sa ju rozhodla ignorovať.
"Prečo musíš vždy všetko zamietnuť?"
"Pretože o mne tvrdíš veci, ktoré nie sú a nikdy nebudú pravda."
"Uvidíme," pousmiala sa.
"A prichádza chrabromilské družstvo, ktoré je túto sezónu vo výbornej forme, všetci si spomíname na nedávnu zdrvujúcu porážku Bifľomoru. Kapitáni Potter a Sparks si podávajú ruky, madam Hoochová vyhadzuje do vzduchu prehadzovačku a zápas sa začal!"
"Len sa naňho pozri, vidíš ho na tej metle? Ten sebavedomý postoj? Och, videla si práve teraz ten úsmev?" zmätene som sa na ňu zamračila.
"O čo ti ide?"
"Celkom očividne sa ti snažím vsugerovať, že sa ti páči."
"Tak s tým prestaň."
"Lilian, sprav mi radosť, vieš, akí by ste spolu boli krásni?"
"Prestaň."
"Nie si veľmi zhovorčivá. No tak ho teda pozorne sleduj." a sledovala som. Neviem, či chtiac alebo nechtiac, ale sledovala. A áno, z bezpečnej vzdialenosti na tej metle vyzeral skutočne skvelo. Sebavedome, ale nie tak nechutne sebavedome, ako sa tváril, keď sa so mnou rozprával. Jednoducho dobre vedel, čo robí a tiež vedel, že aj všetci ostatní si uvedomujú, že je jedným z najlepších hráčov metlobalu na škole za posledné roky. Takéto sebavedomie mi neprekážalo, pretože bolo zrejme oprávnené. Chrabromil vyhrával o 30 bodov a Potter sa vznášal vyššie nad ostatnými a zrejme hľadal...no tú loptu, o ktorú ide. Nie som metlobalový maniak, neviem, ako sa to malé zlaté volá. Zrazu sa vrhol strmo nadol, rútiac sa obrovskou rýchlosťou. Merlin, on skončí na zemi a nezostane po ňom ani mastný fľak. To ho nikto nezastaví? Veď ten somár sa zabije!
"Au, Lily, Lily, Lily, au!" prekvapene som pozrela na Alice. Neuvedomila som si, že som jej zatínala nechty do ruky.
"Merlin, prepáč, nechcela som," ospravedlnila som sa neprítomne a opäť som sa pohľadom vrátila na ihrisko. Pottera na oblohe vidno nebolo, no nebol tu ani hukot chrabromilských fanúšikov, ktorí by sa radovali, ak by tú strelu chytil.
"A James Potter skončil na zemi," ozval sa komentátor. "Nevieme, čo je s ním, dúfame, že to nie je nič vážne. Podstatnejšie je, chytil zlatú strelu alebo nie? Áno, prepáčte, pani profesorka, ja viem, to nie je až také dôležité."
Postavila som sa zo sedadla a zbehla som až k predným sedadlám tribúny. No ani odtiaľ som naňho nedovidela, videla som len zhluk chrabromilského družstva, ktoré sa okolo neho zoskupilo. Alice ma dobehla.
"Lily, čo to robíš?"
"Myslíš, že je v poriadku?" vyhŕkla som. Chvíľu bola ticho, myklo jej kútikom, no vzápätí znovu zvážnela.
"Neviem, rozhodne by si sa mala ísť pozrieť." prehliadla som jej tón a prikývla som. Chytila som ju za ruku a ťahala som ju ku vchodu na ihrisko. Rýchlo sme prešli cez polovicu poľa, až sme sa dostali k družstvu.
"Je v poriadku?" spýtala som sa. Black sa na mňa prekvapene otočil a uškrnul sa.
"Ehm...neviem," vykoktal, sklonil sa k Potterovi, niečo mu povedal, a vzal mu tú drobnú loptičku z ruky. Zdvihol ju do vzduchu, ukazujúc ju tribúnam. Tie zajasali.
"Áno, tak James Potter predsa len chytil zlatú strelu! Chrabromil vyhráva! A teraz je už skutočne dôležitý len stav chrabromilského stíhača!" počas tej chvíle som sa naklonila nad Pottera. Mal zavreté oči, bol celý bledý.
"Idem pre madam Pomfreyovú," ozval sa nejaký vystrašený hlas. Ostatní tam stále stáli, zhovárajúc sa o tom, či by ho nemali preniesť do hradu, že dúfajú, že bude v poriadku a tak ďalej. Veľmi som ich nepočúvala. Sadla som si vedľa neho a odhrnula som mu vlasy z tváre.
"Merlin, Potter, ty si taký idiot," zasyčala som, hlas sa mi trochu triasol. Dochrámať sa kvôli sprostému metlobalu? "Teraz sa okamžite preber, lebo inak..."
"A potom so mnou už pôjdeš na to rande?" pery sa mu zvlnili v úsmeve.
"Ja...zvážim to," odpovedala som skôr, než som si uvedomila, čo sa vlastne stalo. Vzápätí som sa šokovane vystrela.
"Cha! Beriem to ako prísľub. Okey, som v pohode, ľudia, prestaňte robiť paniku." posadil sa a zaškeril sa na mňa. Stále som nebola schopná slova.
"Takže kedy? V piatok máš čas?"
"Ty..." musela som sa zhlboka nadýchnuť, aby som bola schopná pokračovať. "Ty si taký nehorázny, arogantný idiot! Myslíš, že niečo podobné je vtipné?! Skutočne si to myslíš? Pretože nie je! V žiadnom možnom vesmíre by toto nikto nepovažoval za vtipné! Pre Merlina, ako som mohla...ako som si mohla myslieť, že...Merlin. Merlin! Ako si niečo takéto mohol spraviť? Ja ťa tak strašne nenávidím!" automaticky som ho udrela do hrude, aby som si trochu uľavila, postavila som sa a mierila som si to do hradu. Alice ma dobehla.
"Tak teda v piatok, Evansová!" ozvalo sa ešte za mnou. A vzápätí sa Alice rozosmiala.
"Ale musíš uznať, že to bolo nápadité. A sľúbila si mu rande!"
"Nič som nesľúbila. A už o tom nehovor, prosím ťa," odvetila som naštvane.
*
Mala som večernú hliadku na chodbách, pomaly som sa prechádzala, keď sa predo mnou zjavila tá známa postava. Otočila som sa a zamierila som opačným smerom, aj keď som vedela, že mi to nebude nič platné."Evansová, počkaj, pre Merlina," zakričal. Nepočkala som. No samozrejme, dobehol ma a objal ma okolo ramien. Znechutene som ho odstrčila.
"Si naštvaná?"
"Nesmierne."
"No jednu vec nepoprieš."
"Áno? A to akú?"
"Mala si o mňa strach!" zvolal víťazoslávne. Začervenala som sa.
"To som teda nemala," namietla som chabo.
"Ale áno, mala. A poriadny. A teda už nemôžeš tvrdiť, že ti na mne ani trochu nezáleží, pretože všetci budú vedieť, že to nie je pravda. Ja to budem vedieť."
"To ma ani trochu nezaujíma." to je najlepšia odpoveď, na akú sa zmôžem? Smutné.
"V pohode, Evansová, máš toľko času, koľko len chceš, kým si to priznáš aj ty. Teraz stačí, že už to viem ja." to jeho prekliate sebavedomie!
Zrazu sa ku mne sklonil, pobozkal ma na líce a potom sa otočil a zamieril späť, smerom k Chrabromilskej veži. Rozhorčene som za ním hľadela, no...nič som mu nezakričala.
*
Ticho. Knižnica. Potter. Už mám plné zuby toho, ako sa nablízku zjaví vždy, keď to najmenej čakám. Zatiaľ si ma ešte nevšimol, tak som sa postavila a šla som vrátiť knihy na police. Postavila som sa na špičky a snažila som Záhady elixírov vrátiť presne tam, kde boli. Zrazu mi knihu z ruky vzal niekto aspoň o hlavu vyšší a položil ju na miesto."Vďaka," zašomrala som a pre zmenu som sa zohla, aby šli Najznámejší čarodejníci súčasnosti tam, kam patrili.
"Takže, Evansová," oprel sa o regál a tie dlhé nohy natiahol až po ten oproti. Tak trochu mi znemožnil odchod, ale stále by bol uskutočniteľný, ak by som veľmi chcela.
"Nechaj ma hádať. Chceš sa ma spýtať, či s tebou pôjdem na rande. Och, to je také prekvapujúce."
"Nie, dnes nie," prehovoril potichu.
"Ale nie. Tak čo to bude dnes?" zmenil polohu, cítila som ho stáť niekde za mnou. Neotočila som sa. Nebolo ľahké stáť k nemu chrbtom, no neotočila som sa.
"Dnes ti chcem len pripomenúť," naklonil sa ku mne a hlas stíšil do šepotu, "ako veľmi ťa napriek všetkému milujem," naskočili mi zimomriavky, keď som zacítila jeho horúci dych na krku. Potom sa znovu vystrel a mne popadali všetky knihy, ktoré som ešte nestihla vrátiť na police. Ach, dokelu. Rýchlo som ich zdvihla a konečne som naňho pozrela. Na tvári mu pohrával jemný úsmev a...ja som akosi mala problém dať do pochodu svoj mozog.
"Len som chcel, aby si to vedela," pokrčil ramenami a odišiel. Sadla som si na zem a oprela som sa o stenu. Šokovaná. Zmätená vlastnými pocitmi. Jednoducho absolútne mimo.
*
"Oooo, to je tak sladké," Alice sa usmievala ako slniečko na hnoji.
"Nevydávaj ten zvuk, keď sa bavíme o Jamesovi."
"Takže už je James?"
"Nie. Áno. Ja neviem. Prestaň sa tak premúdrelo usmievať, prosím ťa, ubíja ma to." zamračila som sa na ňu.
"Takže to konečne nejako zmenilo tvoj postoj?"
"Ja neviem. Rozumieš, ako...ako...ako by ku mne mohol cítiť niečo také, keď ja sa k nemu správam tak, ako sa správam?"
"Toto bola veľmi pekne skonštruovaná veta, Lil," zasmiala sa, no potom zvážnela.
"Možno preto, že ťa skutočne miluje."
"Ale prosím ťa."
"Vykrikuje ti to už niekoľko rokov. Len posledné mesiace to veľmi nespomenul."
"Áno, lenže, keď ideš po chodbe a niekto na teba zakričí "Evansová, milujem ťa!", tak to neberieš veľmi vážne. Toto bolo iné."
"Rozumiem."
"Netuším, ako by som sa k nemu teraz mala správať."
"No, prídeš za ním, nakloníš sa k nemu a šepneš mu do ucha "Aj ja ťa milujem, James.", potom mu zájdeš rukami pod košeľu a zistíš, či má tým hlúpym metlobalom skutočne takú vypracovanú hruď, ako sa hovorí. No a o také dve hodiny prídeš za svojou skvelou priateľkou Alice a povieš jej." musela som sa rozosmiať.
"Ty nie si normálna."
"Nerozumiem, čo sa ti na mojom pláne nepozdáva." zasmiala sa aj ona.
"Dobre, a teraz fakt."
"Okey, toto vyznie ako klišé, ale...čo k nemu cítiš?"
"Ja neviem."
"Tak keď na to prídeš, prídeš aj na to, ako sa k nemu ďalej správať."
*
Nasledujúci týždeň to bolo tak, že zakaždým, keď som ho na chodbe uvidela, celá som očervenela a on sa na mňa usmial. Možno sa jeho úsmev v ničom nelíšil od toho spred roka, či aj spred mesiaca, no ja som ho už akosi vnímala inak. Vlastne som to už celé vnímala inak. Hlúúúpa Lily, hlúpa.
*
V piatok som mala opäť službu na chodbách. A opäť som videla jeho približujúcu sa postavu. No tentoraz som sa neotočila, aby som sa mu vyhla. Len som zostala stáť na mieste, až pokým neprišiel ku mne. V hlave sa mi pretáčali rôzne scenáre toho, čo by sa teraz mohlo stať. Toho, čo by som chcela, aby sa stalo.
"Lily," usmial sa na mňa. Ako mi to povedal? On mi povedal Lily? Nie som si istá, či ma tak vôbec niekedy nazval. Toto nie je fér.
"Merlin, skutočne si rozkošný," vyhŕkla som. Prekvapene na mňa zažmurkal.
"Čo s..." nestihol dopovedať, pretože to už som ho za košeľu pritiahla k sebe, postavila sa na špičky a pritisla svoje ústa na jeho.
Po pár minútach som sa odtiahla a okamžite som očervenela. Asi mi...preplo.
"Vieš, pôvodne som ťa vlastne šiel zavolať na rande. Mám rátať s tým, že mi už konečne povieš áno?" pousmial sa.
"Hm. Asi áno." ten decentný polo-úsmev som mu vrátila.
*
Ďalší metlobalový zápas, Slizolin-Chrabromil. Jamesa som odprevadila až pri šatne.
"Čo môj bozk pre šťastie?" uškrnul sa."Tvoj čo?"
"Môj bozk pre šťastie."
"Nepotrebuješ ho," úškrn som mu vrátila.
"Ale chcem ho," vysvetlil jednoducho. Podišla som späť k nemu, no tentokrát som sa nemusela postaviť na špičky, tentokrát sa sklonil on a pobozkal ma. Pre šťastie. Jeden sa musel usmiať.
A s úsmevom som sa usadila na tribúnu vedľa Alice akurát, keď vychádzalo chrabromilské družstvo a komentátor vyvolával ich mená.
"Vidíš toho sexi stíhača? To je môj chlap," skonštatovala som s úškrnom a Alice sa rozosmiala.
"A mohol ním byť už celé roky, keby nie si taká tvrdohlavá."
"Nuž, ale teraz už je. Tak žiadne hlúpe komentáre."
"Beriem na vedomie. Ale jedno mi povedať musíš. Čo tá hruď?" pri spomienke na prvé stretnutie s Jamesovou hruďou bez košele, som sa trochu začervenala.
"Je to pravda. Všetko, čo sa hovorí." uškrnula som sa a Alice sa zachichotala. Nuž, a potom som už len sledovala najskvelejšieho stíhača, akého kedy Chrabromil mal a vytešovala sa z jeho príležitostných úsmevov smerom ku mne. A z toho, že po zápase na metle vyletel na tribúny a nečakane ma pobozkal. Rozosmiala som sa.
"Ty si taký idiot."
"Aj tak ťa milujem, Evansová." kým som stihla zareagovať, McGonagallová naňho začala hulákať, aby okamžite zletel na ihrisko. A ja ho aj tak milujem.
Comments
naozaj sa mi to pacilo a i som sa zasmiala a to som ani necakala ze sa mi to bude az tak pacit :) bolo to naozaj mile :) a mala som pocit ze sa viem aj vcitit do toho pribehu ;)
Krásna dávka romantiky na dnešný deň, veľmi vydarená poviedka :)
[2]: Súhlasím :)
Prepáč, nestíham. Ale mám pre teba jedno slovo - dokonalé! Ešte aj tie avatary - frytka, viria a zabudla som, ako sa volá tá tretia
Merlin, ono mi to tu fakt nedalo! o.O Prisámvačku, že som to komentovala! Trapáci. Takže: ňuňáááci!
Čo ti poviem? Veď oni sú skvelí! A ako som povedala, keby som v živote našla nejakého chlapa, čo sa aspoň približuje chlapom, s charakterom tebou vytvoreným, tak som najšťastnejšia žena na svete...
Maximálne sadla. :)
Tú pesničku som si (n)absolútne zamilovala. Stále si ju pohmkávam.
Vynikajúco :) Proste James a Lily, obidvaja boli a sú skvelí :)
A čo sa týka toho či James bol alebo nebol stíhačom, kde som sa u Evansky do debaty zapojila aj ja, pre mňa James tiež stíhač naveky vekov amen
Vynikajúca jednorázovka, tlieskam odušu !
Táááááákto veľmi ťa ľúbim.
A to z niekoľkých dôvodov:
)...vieš odkiaľ ju mám? Vieš? Určite vieš. 
Som si istá (čítaj dúfam 
), že sa pamätáš na to geniálne video s Tangled, v ktorom bola použitá táto pesnička. Ak si nepamätáš, nevadí. Aj tak ti ho plánujem hodiť na fb na nástenku. 
)
za 1.) použila si pesničku, ktorú neskutočne milujem (aj keď je od Boyzone
za 2.) pár Lily/James zbožňujem a tvojho Jamesa obzvlášť...nehovoriac o tvojich jednorázovkách
za 3.) už sa určite budem opakovať, ale milujem tvoj štýl písania a tiež milujem tvoje jednorázovky...musíš ich písať viac (i keď by som si veľmi, veľmi rada prečítala novú jednorázovku
a prejdeme k mojim obľúbeným častiam
"A James Potter skončil na zemi," ozval sa komentátor. "Nevieme, čo je s ním, dúfame, že to nie je nič vážne. Podstatnejšie je, chytil zlatú strelu alebo nie? Áno, prepáčte, pani profesorka, ja viem, to nie je až také dôležité."
pri metlobalových zápasoch sa vždy teším na hlášky komentátora a pri tebe mám vždy záruku, že budú stáť za to 
"Vidíš toho sexi stíhača? To je môj chlap," skonštatovala som s úškrnom a Alice sa rozosmiala. -táto veta sa mi neskutočne rátala (a je to aj ďalší dôkaz, že sexi sa má písať sexi a nie sexy...po slovensky to má byť takto, ale keď sme to dávali na oznamko, tak mi nikto nechcel veriť
)
ospravedlňujem sa, že komentujem až teraz, ale ani si neviem spomenúť, že kedy naposledy som bola na svojom, či tvojom blogu...keby mi neprišlo upozornenie na mail, že si mi niečo komentovala, tak si ani nechcem predstavovať, ako dlho by mi trvalo, kým by som si prečítala túto skvelú vec. Milujem ju, pretože mi hneď zlepšila náladu a ja som sa musela pri čítaní usmievať ako taký idiot.
Ešte šťastie, že ma nikto nesledoval. 
A mala by si byť poctená, pretože som bola fakticky lenivá a nechcelo sa mi ísť po slúchadlá, ale kvôli tebe som si ich pripojila, aby som si tú skvelú pieseň mohla pustiť. Takže tak. 
Nádhera, aj som sa nasmiala
Proste klasika Lily a James hádky 
No skvelé 