February 2012

Love you anyway.

14. february 2012 at 16:55 | Nellie
Toto ku mne len tak prišlo dnes ráno a len ma to utvrdilo v tom, že nemám ísť do školy. :D Veľmi pekný deň to bol, už dlho sa mi tak dobre nepísalo. Možno preto, že Lily a James, James správajúci sa ako somár a odmietavá Lily, to je téma, na ktorú sa vždy bude skvelo písať. Pôvodne to mal byť songfic, ale nakoniec sa mi to tam nechcelo nejako zapasovávať a celkom mi to nesedelo, tak je z toho len obyčajná jednorázovka. Ale spravíte mi veľkú radosť, ak si k tomu tú pesničku pustíte, ja si spomeniem na Lily a Jamesa vždy, keď ju počúvam. (: Áno, milujem pesničku, ktorú naspievala skupina, ktorá si hovorí Boyzone. :D Nebite ma, len túto jednu mám rada. :D Vždy mám dobrú náladu, keď ju počúvam, len teraz mi ju kurví moja pseudokamoška. Ale to by bolo nadlho. Proste...enjoy. (:

PS: Viem, že u Evansky na blogu sa minule rozvinula menšia debata o tom, či je James stíhač alebo triafač. Mne osobne je to fuk. Pre mňa je to ten najskvelejší stíhač pod slnkom. :D


Walking on sunshine.

9. february 2012 at 18:32 | Nellie |  Seriály
Pretože ľúbim Futuramu. Kto by ju neľúbil? Napriek tomu, že teraz pozerám Family guy-a, keďže Simpsonovcov a Futuramu mám už odpredu odzadu. Family Guy je z uvedených troch najslabší, ale Brian a Stewie sú parádni. Rozhodla som sa niečo pridať, keďže zajtra máme písomku z matiky a mne sa to nechce ani otvoriť (ale otvorím. Promise. ) a toto som mala prvé v rozpísaných, z môjho nedávneho futuramovského obdobia, v ktorom som si pozrela všetky filmy okrem Fialového trpaslíka (ten...nejako nevyšiel. Nepríde mi vtipný. Ostatné sú fajn. Hlavne Benderova hra. ;)) Prečo Walking on sunshine? No lebo to je Fryova pesnička. Ak niečo spieva, spieva toto. :D Naučil to štekať svojho psa. A je to taký rozkošný zostrih. Pod tým je krátky príklad toho, ako to spieva Fry. :D Okey, viem, že vás to prd zaujíma, ale...nooo, aspoň som aktívna. :D Čo mi pripomína, že som trochu pohla s kapitolou. Len trochu, ale je to niečo. Okey, lúčim sa, treba sa vzdelávať, kým zahnívam na strednej. :D

At my mercy.

5. february 2012 at 1:56 | Nellie |  Ošatenie blogu
Pamätáte sa na nich, ni? Ňuňuňuňu, ako ich ja len ľúbim. Koľkokrát som to odvtedy ja čítala. :D Nie, nebola to jednorázová posadnutosť. Štve ma len, že autorka to má tak kurevsky premyslené a...nezverejní to a nezverejní! :D Ach. Fajn, môj problém. Božééééé, akí sú geniálni.

Chm, dôvod prečo som sa istú dobu neozvala...čo ja viem, asi škola. Ako už býva zvykom, pred vysvedčením z nejakého predmetu prepadám (tento rok to vyhrala matika.) a potom si dokazujem, že to zvládnem vytiahnuť na trojku. Ako taká krava. Ale vytiahla som.

A tiež som sa chcela po dlhšom čase ozvať s kapitolou. Nebite ma, nevyšlo to. Ja netuším, čo to mám za blok, tento posledný týždeň som aj mala chuť otvoriť to, ale profesori sú úplne trhlí. (fakticky, veď je február. A oni sa správajú akoby bol máj.) A...fičím na Lecterovi. Stále. Lebo som v našom malom, neútulnom kníhkupectve so sliedivými predavačkami objavila knihu za osem éčok- Red Dragon a Silence of the lambs v jednom kuse, po anglicky. Muahaháá! So sestrou som tam vtedy bola a skákať som tam začala. :D Takže to číííítam, práve som dopozerala Hannibal rising (nie je to až také zlé, Gaspard je megaorgazmický, ale Lecter je Hopkins. A vždy bude. Dokonalec.) a idem si pustiť Červeného draka. Yop, mala by som aj lepšie veci na práci. A čo. Ešte stále som sa nerozhodla, či sa v pondelok ulejem zo semináru alebo nie. Uvidí sa. :D
Títo ňuňáci tu budú...dlho. Love them. Terribly much.