Môj zvyčajný výkec bude pri poslednej časti tejto 19stranovej jednorázovky. (:
"Prosím."
"Nie!"
"Ale no tak."
"Nie! A daj mi už pokoj!"
"Len jedenkrát." prudko som sa naňho otočila.
"Zmizni mi z očí, lebo na teba, ako je Merlin nado mnou, zošlem nejakú hnusnú kliatbu!"
"Blacková..."
"Nie, Tonks, naozaj nemôžem. Nehovoriac o tom, že nechcem. Kde si to pochytil? Aby šla na rande Slizolinčanka s Bifľomorčanom? Vieš si vôbec predstaviť niečo ešte menej prirodzené?"
"Zavádzam nové trendy."
"Za také trendy by ťa moja rodina nakopala do zadku." aj to len ak by si mal šťastie, truľo. Znovu som začala rýchlo kráčať do našej klubovne.
"Teda zvažuješ, že by si šla?"
"Čo ak mám chalana?"
"Nemáš, to by som vedel," uškrnul sa.
"Pre Merlinove gate..." zašomrala som a pokúsila som sa ešte zrýchliť. Zastal.
"Beriem to ako "možno", Blacková!" zakričal a ja som zašla za roh.
-
"Ty a Lucius?" možno som sa zatvárila trochu znechutene. Možno som sa ani nesnažila ovládnuť svoj výraz.
"Uhm," Narcissa nadšene prikývla.
"Nechápem, čo na ňom vidíš. Vieš, ako budú vyzerať vaše deti? Merlin, čo vy budete za rodina?" všetci dokonalo blonďatí a ľadoví.
"Nejdeme sa predsa brať. Čo ty a Jonathan?"
"Ja a kto?"
"Nevolal ťa von?"
"Kto?" chytila ma za bradu a otočila mi hlavu prudko doprava.
"Tamten chalan." ukázala na nejakého nafúkaného, arogantného, čistokrvného trpáka sediaceho v kresle. Fajn, to možno nie je fér. Nemôže za to, že je čistokrvný, takisto, ako za to nemôžem ja.
"Hej, volal."
"Čo si povedala?"
"Odmietla som."
"Ako inak."
"Vieš, kto ma s rande otravoval dnes?"
"Niekto zo Slizolinu?"
"Nie."
"Tak Tonks." znechutene sa zaksichtila.
"Ako keby Bystrohlav neexistoval," zašomrala som, ale Cissa si ma nevšímala.
"Znovu?"
"Zjavne."
"Ty sa usmievaš! Ty sa usmievaš, keď naňho myslíš!" zvolala obviňujúco.
"Cissa, nebuď blázon."
"Nemôžeš s ním ísť!"
"Nepôjdem."
"Bellatrix by ťa zodrala z kože."
"Drahá Bellatrix môže ísť rovno do..."
"Len to dokonči, Andromeda."
"Do prčic. To si chcela počuť, Bella?" nie, ja sa ňou zastrašovať nenechám. Ona s takou obľubou tyranizuje všetkých naokolo, musí byť niekto, kto jej bude odporovať. Aj keď je to niekto pokrvný, niekto, kto sa jej vlastne vôbec nemusí báť.
Teraz len prevrátila očami a sadla si vedľa nás.
"Prečo ma tam vlastne posielaš?" skôr, než som stihla Cissu omráčiť, alebo jej nejako inak zabrániť, aby niečo povedala, všetko vykecala. Blondína blbá.
"Znovu ju na rande pozval Ted Tonks."
"Ten špinavý humusák? Teba?" teraz som bola na rade ja, čo sa prevracania očí týka.
"Áno, mňa."
"Čo si mu povedala?"
"Že nejdem."
"Dobre. Ale aj tak, ako sa vôbec opovážil?"
"Bellatrix, už je to trochu únavné. Zamysli sa nad sebou," vyhlásila som znudene.
Už len kvôli tomuto by som s tým rande súhlasila. Kvôli tým nanajvýš sprostým predsudkom mojej namyslenej rodiny.
--
Kráčala som sama po chodbe, smerovala som do knižnice. Zašla som za gobelín, do tajnej chodby, ktorá bola skratkou. Je výhodou, keď je Sirius Black jediný normálny člen vašej rodiny. Trávite s ním veľa času a dosť sa toho o Rokforte naučíte.
Chodba bola ľudoprázdna, až pokým som nezahla za roh. Tam pri stene napoly sedel - napoly ležal niekto, koho som takto z diaľky nespoznala. Dúfam, že nejaký opitý idiot.Pomaly som sa k nemu blížila, až som rozoznala bifľomorský znak.
"Tonks?" vydýchla som pošepky. Vyzeral príšerne.
"Blacková," pousmial sa a vzápätí sebou trhol. Z kútika úst mu stekala krv. Takisto ako z nosa, ktorý mal akosi čudne vykrivený. Jedno oko mu opúchalo. Kľakla som si pri neho a len som sledovala tú zmenenú tvár.
"Prišla si ma doraziť?"
"Čože?"
"Nič, to bolo hlúpe."
"O čom to hovoríš? Čo sa ti stalo?"
"Máš veľmi milú sestru."
"To...to Bellatrix?!"
"Nebola sama. Ale toho druhého som nepoznal."
"Asi Rodolphus."
"Hej, to je dôležité," zašomral sarkasticky.
"Ona nie je normálna! Prepáč mi to."
"Prepáčiť tebe?"
"Ja..." vytiahla som vreckovku a podala som mu ju.
"Teraz je mi skutočne jedno, či budem mať habit od krvi." jemne som mu priložila vreckovku ku kútiku úst a začala som krv utierať.
"Povedala som Narcisse, že si ma pozval na rande. A ona to vykecala Bellatrix. Blondína šibnutá. Prepáč mi, toto som nečakala. Bellatrix fakt zastáva čistú krv a tieto sprostosti." cítila som sa pre to strašne previnilo. Mohol mi liezť na nervy koľko chcel, ale toto bolo priveľa.
"Nehnevám sa. Nie na teba. Teraz už asi nemám nádej, že by so mnou šla, však? Keď som dostal nakladačku od tvojej sestry." pousmiala som sa.
"Ja..." zamyslela som. "Naopak. Pôjdem s tebou. Ako ju poznám, obstál si ešte celkom dobre."
"Z trucu?" moju druhú poznámku ignoroval. Asi nechce vedieť, aké je to, keď u nej niekto obstojí zle.
"Sčasti." a je jedno z akej veľkej. Ale najskôr jej vynadám. A ešte skôr. "Chceš, aby som ti to napravila ja, alebo ti pomôžem dôjsť na ošetrovňu?"
"Nechám sa prekvapiť tvojimi schopnosťami," znovu sa na mňa usmial a nemohla som si pomôcť, úsmev som mu vrátila.
-
"Vlastne by som mal byť rád, že ma zbila.""Nekecaj. Je vyšinutá, mohla na teba použiť cruciatus."
"Ale inak by si zrejme nesúhlasila."
"Ako keby to stálo za to riziko, ktoré nesie meno Bellatrix. Ale čo ty vieš. Slizolinčanov už mám plné zuby." mojej rodiny mám už tiež plné zuby. S Bellatrix sme dosť škaredo pohádali. Teraz sa ani s jednou z mojich drahých sestier nerozprávam. A nechýba mi to.
"S koľkými si chodila? Počkaj, s ktorými? Ja odtiaľ nepoznám nikoho normálneho." prechádzali sme sa po vonku, hoci bol chladný novembrový deň.
"Bez komentára."
Prišli sme až k jazeru.
"Tonks?"
"Hm?"
"Prečo si ma vlastne pozval?" nemôže to byť preto, že by som sa mu páčila. To by bol ten najsprostejší dôvod v dejinách rokfortských vzťahov.
"Pretože som ešte nemal nikoho zo Slizolinu," povedal vážne. Naštvane som naňho zazrela a zastavila som sa. Rozmýšľala som, či mu dám facku, ale nakoniec som sa rozhodla len pre rýchly odchod. Zvrtla som sa a pocítila som jeho ruku na svojej. Otočil ma späť k sebe.
"Kecám. Nesmieš ma brať úplne vážne."
"Blackovci nepoznajú humor. Až na Siriusa. Ale ten sa akosi dosť vymyká."
"Aj ty sa vymykáš."
"To dúfam." pousmiala som sa a zazrela som do zeme. Ak by som sa vymykala, neskončila by som v Slizoline, či áno?
"Späť k tvojej otázke. Je také ťažké uveriť, že by sa humusácky Bifľomorčan mohol zamilovať do čistokrvnej Slizolinčanky?"
"Nehovor si tak, prosím. A toto nie je láska."
"Možno zatiaľ nie." usmial sa a preplietol si so mnou prsty. "Ale určite mi to stojí za to riziko." Ten jeho dobromyseľný úsmev ma zjavne vždy dokáže odzbrojiť.
--
"Ty s ním chodíš?!" Bellatrix vbehla do dievčenských spální a naštvane na mňa zazerala.
"Už dva mesiace, áno."
"Ako si mohla?"
"Myslela som, že je to všetkým jasné. Bella, si zaslepená."
"Ja som zaslepená? Andromeda, ak to s ním neskončíš, skončili sme ako sestry, je ti to jasné? Ja ani Cissa s tebou už v živote neprehovoríme!"
"Za tie dva mesiace som si už celkom zvykla."
"Si hlupaňa."
"Maj sa, Bellatrix."
-
"Takže už so mnou definitívne skončili," uškrnula som sa. Úškrn mi vrátil."Musíš trpieť."
"Och, ani nevieš ako!"
"Dromeda, chcel som sa ťa niečo spýtať..."
"Ako si mi to povedal?"
"Len taká skratka, ktorá mi napadla. Ale ak sa ti nepáči..."
"Nie, naopak, veľmi sa mi páči," usmiala som sa naňho. Dromeda...pekné.
"To som rád. Počuj..."
"Áno?"
"Rozhádala si sa so svojou rodinou. Kvôli mne."
"Tým sa netráp. Skôr či neskôr by to prišlo. Nesúhlasím s nimi."
"Ja viem. Preto ťa milujem. Andromeda, vydaj sa za mňa."
"Čože?"
"Sme plnoletí. Milujeme sa. A ak sa na leto vrátiš s nimi domov, presvedčia ťa o svojej pravde. Nechcem o teba prísť. Nikdy."
"Nepresvedči-"
"Prosím, vydaj sa za mňa."
"Ted..."
"Znamená to nie?"
"Merlin, veď sme ani nevyliezli zo školy. Sme takí mladí."
"A ktovie, ako dlho budeme žiť."
"To je absurdné."
"Nechceš so mnou žiť?"
"Milujem ťa, ty hlupák. Lenže, chodíme spolu tak krátko."
"Pre Merlina, Blacková, daj mi už odpoveď!" zvolal a použil svoj odzbrojujúci úsmev, tentoraz však bol plný napätia. Čakala som. Zvažovala som. Všetkých to vytočí. Budeme mať kopu problémov. Ale...
"Áno."
"Áno?"
"Áno."
"Áno! Si úžasná!"
"Ale..."
"Žiadne ale." umlčal ma bozkom plným eufórie.
--
Andromeda,
Vidím, že si sa vydala vlastnou cestou. Cestou, ktorú Ti ako Tvoj otec nikdy nemôžem schváliť. Neviem Ti odpustiť, že si sa v júni nevrátila domov so svojimi sestrami. A ako som sa od nich dopočul, chystá sa svadba? Tvoju matku to nesmierne rozrušilo. Odísť bez rozlúčky, uvažovať nad manželstvom s humusákom, oddeliť sa od rodiny. Andromeda, naozaj chceš poškvrniť náš rod takým nečistým sňatkom? Vliať medzi čistú krv, krv humusákov? Dávam Ti poslednú šancu vrátiť sa domov. Celá Tvoja rodina na toto malé, hlúpe nedorozumenie zabudne. Ak odmietneš, Blackovci sa stanú vážnou prekážkou v Tvojom ďalšom živote.
Cygnus Black
"Ted?"
"Áno?"
"Otec mi napísal list." vbehol do spálne, na líci mal zubnú pastu a ďalšia kvapkala z kefky na zem.
"Čože?"
"Môj otec mi napísal list," zopakovala som meravo.
"Čo ti píše?"
"Chce, aby som sa vrátila domov," vydýchla som, pozerala som pred seba, list som držala v ruke ako čosi nechutné. Ted zmizol v kúpeľni. O chvíľu sa vrátil, bez kefky a prebytočnej zubnej pasty na sebe. Sadol si vedľa mňa na posteľ a chytil ma za ruku.
"Miláčik, počuj, viem, že ti nemôžem ponúknuť toľký komfort, na aký si bola zvyknutá," mávol rukou do vzduchu, narážal na dvojizbový byt, v ktorom sme spolu žili. Náhodou, ja mám ten byt fakt rada. "ale to, čo ti môžem ponúknuť je...no, skutočná láska, nech to znie ako akékoľvek klišé. Dromeda, ja ťa milujem a nechcem bez teba žiť. Ak si sa teda rozhodla vrátiť, ja..."
"Čože?"
"Len chcem povedať, že také rozhodnutie by som chápal, no napriek tomu..."
"Tá zubná pasta ti udrela na mozog alebo čo? Ani na minútu som neuvažovala o tom, že by som sa vrátila. Ten list je len taký...odporný!" sekundu mlčal a potom sa rozosmial. Chytil moju tvár do dlaní a pobozkal ma. Po chvíli sa odtiahol a oprel si čelo o moje.
"Si úžasná," šepol. "už som ti to spomínal?"
"Asi len miliónkrát."
"Tak toho sa ešte napočúvaš," fajn, ale teraz to počúvať nechcem. Ukradla som si jeho pery v bozku a spoločne sme sa zvalili do perín.
--
"Čo ti poviem, som na teba hrdý. Vydať sa za niekoho, koho rodina absolútne neschvaľuje? Senzačné!""Vďaka, Sirius," rozosmiala som sa a objala ho. Jediný prítomný príslušník Blackovcov. Svadba. Moja svadba. Oddnes som Andromeda Tonksová. Och. Znie to lepšie ako Andromeda Blacková. Alebo si to možno len nahováram... nie. Stopercentne to znie lepšie.
Svadba bola malá, nechceli sme robiť veľký rozruch, aby sa sem, nedaj Merlin, nedovalila moja úžasná rodinka. Ale mala som biele šaty, mala som tu pár ľudí, ktorých mám skutočne rada a mala som tu skvelého manžela. Oddnes.
"Prepáčte, ľudia, sme radi, že ste sa zastavili, ale my s pani Tonksovou musíme padať." Ted sa vynoril spoza mňa a objal ma okolo pása.
"Kamže?" uškrnul sa Sirius.
"Máme svadobnú noc, kamoško."
"Ted," drgla som ho lakťom do boku.
"Aj tak to vedia. Len sa všetci tvária, že to prehliadajú." uškrnul sa.
"Dobre, fajn, ideme." prevrátila som očami a nechtiac som mu úškrn vrátila.
--
"Určite to bude chlapec.""Bude to dievča."
"Chlapec."
"Prečo chceš chlapca?"
"Aby poniesol ďalej také krásne meno ako Tonks?"
"Bude to dievča!"
"Prečo chceš dievča?"
"Pretože mám pocit, že chlapec by sa oveľa viac podal na teba."
"A myslíš, že dievča sa nepodá?"
"Aspoň v to dúfam." zasmiala som sa.
--
"Je to dievča. Mala som pravdu," šepla som a jemne som jej prstom prešla po líčku. Zamrvila sa a farba toho chumáču vlasov, ktorý mala, sa zmenila na jasno ružovú. Bola taká perfektná.
"Vlastne mi vôbec nevadí, že to nie je chlapec. Je naozaj úžasná."
"Myslela som, že to prídavné meno patrí len mne," namietla som potichu, nechcela som ju zobudiť.
"Máš pravdu. Ona je senzačná." usmial sa a pobozkal ma na líce.
"Ted?"
"Hm?"
"Možno tak trochu dúfam, že sa na teba podá. Ale nie priveľmi."
"Si fakt úžasná," zasmial sa.
"Pššt, zobudíš ju." jemne som stískala v náručí ten malý uzlíček a pripadala som si tak dokonale šťastná.
"Ako sa bude volať?"
"Nymphadora." to meno som mala premyslené už dlho. Žiadna reakcia z jeho strany. Zvedavo som mu pozrela do tváre a zachytila som ten kyslý výraz ešte predtým, ako ho stihol vymeniť.
"Ehm, naozaj?"
"Ted, zlatko, nekaz mi radosť," zašvitorila som, vložila som malú do postieľky a anjelsky som sa naňho usmiala.
"Vieš, ako na mňa, Tonksová. Fajn, tak nech je Nymphadora. Dúfam, že mi to niekedy odpustí."
---
"Mami! Mamááá!" ozval sa srdcervúci krik, ktorý bolo počuť aj cez stenu. Ted si vzdychol, oprel si čelo o moje a potom sa prekotúľal na svoju stranu postele. Zasmiala som sa.
"Hneď som späť, Tonks."
Rýchlo som kráčala po chodbe a vošla som do dverí napravo od kúpeľne.
"Čo je, chrobáčik?"
"Bola tu hyena." tisla sa k stene a vyzerala ako drobné vtáčatko. Nemohla som zabrániť úsmevu, sadla som si k nej na posteľ a ona sa mi oprela o bok.
"Hyena?"
"Hyena!"
"Bol to len zlý sen, srdiečko." objala som ju a vtisla som jej bozk na čelo, no stále sa vystrašene triasla.
"Čo presne sa ti snívalo, drobček? Chceš mi o tom porozprávať?"
"A budeš dnes spať tu?" váhala som len chvíľočku.
"Iste." usmiala som sa. Ľahla si a s doširoka otvorenými očami čakala, kým si ľahnem vedľa nej. Až keď som tak urobila, začala rozprávať.
Veľmi ju milujem. A rovnako milujem svojho muža. Milujem celý svoj momentálny život. A dúfam, že sa to nikdy nezmení.
*
"Chceš sa vydať za vlkolaka? Nymphadora, si si istá, že si si to dostatočne premyslela?"
"Po prvé, nevolaj ma Nymphadora, dobre vieš, ako to neznášam. A po druhé, nechoď na mňa s tými hlúpymi predsudkami, mama! Milujem ho. A teraz, keď viem, že aj on miluje mňa..."
"Ale celá spoločnosť ťa zatratí. Len kvôli nemu."
"Kašlem na spoločnosť. On je to jediné, na čom mi záleží."
"Ja neviem, Dora. Naozaj neviem, čo ti na to povedať. Choď za otcom." pokrútila som hlavou a zapozerala som sa do okna. Moja dcéra naštvane vstala a prešla do obývačky. Podala sa na Teda oveľa viac ako na mňa. Neviem, či som rada alebo či mi to je ľúto. Neviem. Ale určite by som s ňou chcela mať lepší vzťah.
"Čo povedala mama?" začula som tlmené hlasy.
"Nepáči sa jej to. Má plno predsudkov. Ale oci, ja ho milujem."
"Vieš, ona vlastne spravila to isté."
"Čože?"
"Vydala sa za niekoho, kto jej podľa celej Blackovskej famílie, nebol hoden. A bolo jej jedno, čo si kto myslí a hovorí. A dopadlo to skvelo, podľa mňa.
"Čo spravím? Nechcem, aby sa mama cítila..."
"V tomto sa podobáte." chvíľu bolo ticho.
"Vďaka, oci."
--
"Mama, otec, chcela by som vám predstaviť Remusa Lupina." odmerane som mu potriasla rukou. Vyzeral ošumelo, zúbožene, chorľavo. Mala som jej to nejakým spôsobom zatrhnúť. Mala som.
Čo sa nedalo spochybniť bolo, že tento muž bol inteligentný, mal prehľad, vlastné názory a príjemné vystupovanie. No napriek tomu bol vlkolak. Nymphadoru to vyvrhne zo spoločnosti. Môže vyhlasovať, ako jej na spoločnosti ani najmenej nezáleží, no potrebuje ju. A ja som dovolila, aby sa z nej vyradila.
Keď odišli, Ted prišiel za mnou do kuchyne, zozadu ma objal a vtisol mi na líce bozk.
"Páči sa mi.""Ten chlap?"
"Kto iný?"
"Ted, ja neviem," otočila som sa mu tvárou. "Je to príjemný muž, ale stále si nemyslím, že sa Nymphadora rozhodla správne."
"Bojíš sa o ňu, to je prirodzené, ale myslím, že príliš dramatizuješ, drahá."
"Som unavená. Idem si ľahnúť."
"Dromeda..."
"Dobrú noc, Ted."
Comments
"Ukradla som si jeho pery v bozku a spoločne sme sa zvalili do perín." táto veta sa mi strašne páčila. :)
Keď si mi hovorila o tejto jednorázovke, bála som sa, čo to bude za postavu, ale s Andromedou si si ma získala. :) Zatiaľ je to veľmi pekné, ale bojím sa ďalšej časti, keďže to nemá skončiť práve najšťastnejšie.
"Kľakla som si pri neho" chýba mi to.
Skratka Dromeda ma rozosmiala. Viem, že sa z toho nedá nič iné spraviť, ale Dromeda mi pripomína slovo Dromedár. 
Dobre, dobre, som ticho. Teraz k poviedke: Skvelota! Síce to nie je plnohodnotná náhrada za kapču, ale je to svet Pottera. Môj svet. Náš svet. Som rada. Ďakujem!