December 2011

Život Andromedy Blackovej 3/3

23. december 2011 at 2:31 | Nellie
Tááákže. Čo je toto? To je taká vec, ktorú som začala písať pred dvoma rokmi cez leto a úspešne som skončila asi pred dvadsiatimi minútami. Úspešne ako úspešne, už som z toho začínala byť zúfalá. Zároveň je to môj vianočný darček pre vás, aj keď to nie je veľmi vianočné. Snáď poteší, kapitola sa nepodarila. :D
Prečo Andromeda? Pretože je jej málo a pretože s Tedom sú rozkošní. Zároveň je dosť málo aj obrazového materiálu, preto som obzvlášť hrdá na moju avatarovú prílohu v každej časti. Pôvodne som mala len ten avatar, ktorý vidíte naľavo a väčšinu tých zvyšných som vlastne našla relatívne nedávno. Späť k veci, keď sa nad tým zamyslíte, Andromeda je vlastne megaskvelá! Nebudem hovoriť, že som sa v tom definitívne neutvrdila až počas písania tejto veci, ale...je. Rozhodne silná osobnosť. A Rowla nám vlastne nepovedala, čo sa s ňou stalo, tak mám vlastný koniec. Myslím, že pri čítaní si všimnete, ktoré časti sú odpísané z HP7, snažila som sa chronologicky riadiť podľa toho a vsunula som tam aj tú ich mučiacu scénu, ktorá bola v HP7 len spomenutá, ktorú by som tam nedala, ak by som to písala čisto podľa seba. Ešte som odpísala, ten Harryho dialóg, keď je u nich a ešte rádiové vysielanie. Ťak. (: A ako vždy, opäť som plne schopná kompletne skritizovať vlastné dielo, hlavne začiatok a koniec. Niektoré časti v strede sa mi páčia, to si uznám. Niektoré nie, tie po sebe radšej ani nečítam. Tie chyby (nemyslím gramatické, ak tam sú gramatické, mali by to byť len preklepy, ktoré som si nevšimla.), ktoré som tam spravila, som sa dnes snažila trochu napraviť, no neviem, či mi to vyšlo a taká Foxie, ak to bude čítať, ma určite zotne. Za niečo. :D Ten koniec...ľudiááá, ospravedlňujem sa za jeho kvalitu, ale ja už som to jednoducho skutočne chcela skončiť! :D A je tam jedna taká vec, ktorú by som vám tu teraz rada objasnila, no bolo by to ľahko spoileroidné, takže, ak to niekto podotkne, dodatočne vysvetlím v komentároch. Ak sa to niekomu bude chcieť celé čítať, bude mať môj obdiv. Chvíľkový, nič netrvá večne. Takže... pre vás od Nell. Želám nádherné Vianoce, miláči! (:


Život Andromedy Blackovej 2/3

23. december 2011 at 2:09 | Nellie

Časť druhá.






Život Andromedy Blackovej 1/3

23. december 2011 at 1:53 | Nellie

Môj zvyčajný výkec bude pri poslednej časti tejto 19stranovej jednorázovky. (:






I always wanted to see a villain win.

18. december 2011 at 20:04 | Nellie |  TOP 10
Čo chce toto byť? Rebríčky. A prečo? Lebo vždy, keď už na youtube dlho, dlho, dlho klikám, zvyčajne keď hľadám niečo s Disney tématikou, prepracujem sa k TOP 10ovkám. A ešte sa mi nestalo, že by som s nimi súhlasila. Vlastne je celkom sranda vytvárať si ich, napríklad som prišla na to, že Gastona mám definitívne radšej než Jafara. :D No, a to je predsa dôležité v mojej ďalšej existencii. Okey, tá veta vyznieva ironicky, a možno je trochu smutné, že nie je. Včera bol u nás päťročný bratranec a bolo trochu bizarné, že ja som bola rozprávkou, ktorú sme mu pustili, oveľa viac zaujatá ako on. Ach, tie dnešné deti. K veci, no čím iným by som začala, ak nie mojimi beloved Disney zloduchmi. ^_^ Ak nesúhlasíte s poradím, môžete sa so mnou pokojne hádať, ja sa budem hádať späť. :D

Piano and cello.

10. december 2011 at 1:24 | Nellie |  Hudba môjho srdca
Asi ten najkrajší a najvernejší obrázok Sally, aký som kedy videla. :)
Zbavujem sa vecí, ktoré mám v rozpísaných článkoch. Lebo ma tam iritujú. :D Tieto nasledujúce videá sú skutočne a úplne doslova hudbou môjho srdca. Milujem klavír, zbožňujem pozorovať ľudí, ktorí si hranie užívajú tak perfektne, ako ľudia na týchto videách. No, a o tomto prvom chlapíkovi museli už počuť všetci správni pottermaniaci. (: Dokonalé, fakt sa naňho jeden nevie vynadívať.


So ring the bells and celebrate!

7. december 2011 at 2:59 | Nellie |  Ošatenie blogu
Vety v záhlaví som si požičala z pesničky z NBCH- Making Christmas. Treba uznať, že Elle a Mias tu v tej vani tvrdli dosť dlho, od septembra, no to za to, že i ja som to tu kus zanedbávala. Mostly kvôli letákom, ktoré práve teraz neroznášam. Pretože mám vykĺbené koleno. Popičovka. Vlastne to nie je až také zlé, prvé dva dni to úplne megakurevsky bolelo, ale potom sa to kus ukľudnilo, nosím na tom obrovskú ortézu od členka do polovice stehna, a celé dni len ležím a pozerám filmy. Vééééééľa filmov. Aj barle mám, ale veľmi ich nevyužívam, hoci z medicínskeho hľadiska by som mala. Hups. A taký odrb, jednoducho, malo to už začať odpúchať a nejako nezačalo, tak sme šli za strýkom (chirurg to je) a on povedal, že mi to natieklo. Vedeli ste, že "voda" je len v zdravom kolene? A že keď je koleno poškodené, tečie vám tam krv, ktorá tam nemá, čo robiť? A táááák to treba vybrať. A tak mi vrazili ihlu do kolena a vybrali to. Nepozerala som sa, ale otec mi to relatívne podrobne opísal. Nie, nežiadala som. 25 mililitrov. Nemali by ste mať v kolene 25 mililitrov krvi, ak máte, niečo s tým spravte. Aby som toľko nekecala, včera som mala týždenné výročie od vykĺbenia. Ono to vlastne bolo na psychiku celkom náročné, ľudia by nemali vidieť vlastné jabĺčka, nepôsobí to na nich dobre. Ale už to nemám tak pred očami ako prvý deň. Keby sa aspoň v tej chvíli všetci okolo mňa nesprávali ako prasprostastí chuji, bolo by to fajn. Preto je teraz moja trieda u mňa v nemilosti. Hajzlíci posratí. A v dobe mojej neprítomnosti niektorí z nich ešte stále budú riešiť, že tá lopta ma zasiahla do brucha. Tak, krista, asi viem, kde ma trafila. Serú ma a to tam ani nemusím chodiť. Tsfuj. Koniec. Dizajn sa mi páči, aj keď Jack má príliš úzke nohy, je pre mňa vianočný (teším sa, teším sa, teším sa.) a...to by bolo už fakt všetko. Pokúsim sa niekedy zajtra splácať kapitolu. (: