May 2011

Mary Reilly

22. may 2011 at 16:04 | Nellie |  Filmová základňa


Niežeby som sa o tomto absolútne geniálnom filme príliš rozkecala. Kdeže.


"Vždy som vedel, že budeš naša smrť."

Posledný film, ktorým som bola uchvátená podobným spôsobom, bol Fantóm opery. Nutkanie pozrieť si ho znovu hneď po tom, ako skončil. Ale v oboch prípadoch som vydržala a pozrela si to až na druhý deň. To v praxi znamená, že zrejme budem ešte dva týždne básniť o každom skvelom momente tohto ľúbezného filmu. Dôvod môjho opantania? Bezchybný maniak. A bezchybný príbeh o dobráckom človeku, ktorý sa nechcel vzdať svojho zlého ja, ktoré bez výčitiek robilo čokoľvek, čomu sa priečia bežné morálne princípy.

Ide o to, že som prečítala Dr.Jekylla a Mr.Hyda a spomenula som si, že som sa raz pokúšala pozerať niečo s podobnou tematikou. Myslím, že som mohla mať tak osem rokov, dostala som sa len potadiaľ, ako si Jekyll všimol jej jazvy, ako mu ona rozpovedala svoj príbeh o večne opitom, grobianskom otcovi (ktorého, báj d wéj, hral Michael Gambon alias Albus Dumbledore ;), ktorý ju raz zavrel do kutice a vhodil jej tam potkana, pretože vedel, že sa ich nehorázne bojí. Potkan sa prehrýzol von z vreca a strašne ju dohrýzol. Á, jasné, ešte po chôdzu pána Hyda, kde išiel po tmavej ulici a ťahal nohu za sebou. Tento kúsok, asi prvých pätnásť minút filmu, stačil môjmu osemročnému ja, aby nespalo celú noc, aby sa krčilo pod paplónom a bálo sa vystrčiť čo i len ruku. Zrejme je fajn, že som to nepozerala aj ďalej. Plnohodnotne to zvládam oceniť o sedem rokov neskôr.

Dedo Mráz a iné vtákoviny→41.

16. may 2011 at 0:32 | Nellie |  Smer Rokfort

Vlastne neviem, prečo ju pridávam. Celý deň som chcela niečo pridať, našla som si ďalšie geniálne HP videá, o ktoré sa s vami jeden pekný deň aj podelím, stále mám v zálohe nejaké tie recenzie, nuž, a túto kapitolu. Vlastne je to jedno, hej. Mám strašnú chuť prečítať si nejakú dobrú jednorázovku Lily/James, ktorú som ale ešte nečítala. Neviem takú nájsť. :D Niežeby som na vás týmto vyvíjala nenápadný nátlak. Ku kapitole, áno, ja viem, že ste to čakali. A čo! :D A je to tak, ja uznávam Deda Mráza, nie Santa Clausa, Ježiška, Mikuláša a neviem, čo všetko. Z neznámeho dôvodu mi Dedo Mráz príde ako najväčší sympaťák. Druhý je Mikuláš, takže ten ešte ako tak. Možno sa v tejto postupujúcej hodine, a to si chcem ešte pozrieť geniálny film- Phantom of the opera (áno, už o ňom je pár slov v mojej rubrike.), dostanem aj k napísaniu pokračovania. Lebo mám náladu. Všímate, aké sú tieto moje výkecy vždy nepodstatné? Nevermind, idem pozerať. Mier s vami.

Bidlibi-badlibi-bú

14. may 2011 at 16:37 | Nellie |  Autorkine žvásty
Oliver Phelps : It's not very often we got to a cinema and there are a lot of girls screaming at us. It's quite intimidating.
James Phelps : I could get used to it, I think.
Ňuňáci. :D

V poslednej dobe mám chuť pridávať len žvásty. Také, v ktorých len píšete prvé, čo vás napadne. Napríklad, že ma chcel spolužiak uškrtiť, pretože nechcem ísť na koncoročný výlet na to isté miesto už piaty rok, alebo že pijem čaj, aj keď už nie som chorá (že čóóó! o.O), že stále čumákujem Simpsonovcov, že v pondelok má moja sestra štátnice a má...mierne nervy, že dnes poobede musím ísť zas navštíviť matku môjho otca a tak tu len sedím a čakám, kedy už konečne začne pršať, že som mala strašne skvelý trištvrtehodinový rozhovor s mojou slovenčinárkou (hneď, ako som jej odovzdala sloh, prečítala si koniec a už ma volala. No nie je to zlaté? :D) a že mám strašne veľa kníh na čítanie a včera prišli ďalšie. A ja sa tak strašne teším! Prepáčte, ale musím: takže stále čítam Austenovej Emmu, prišli Traja mušketieri, Dr. Jekyll a Mr.Hyde (brutálne, brutálne sa na tú knihu teším.), Kto chytá v žite si zaslúži ďalšie prečítanie a ja mám na to náladu, Guy de Maupassant- Miláčik, Dostojevského Zločin a trest, anglický Peter Pan a HP1, Roald Dahl (poznáte ho niekto? Milujem ho, on je skvelý. Zásobujem ním kamarátku na každý jej sviatok. Vôbec nie preto, že neviem, čo jej kúpiť a Dahla si vďaka mne obľúbila. :D) Man from the south and other stories, Charles Dickens: A tale of two cities, Remarquov Čierny obelisk a Víťazný oblúk a Cookove Únosné riziko. Plus chcem do premiéry posledného filmu, dať maratón Harryho Pottera. Už chápete, prečo sa tak teším? :D Snáď z toho poznať, že milujem klasiku. A rada čítam knihy, o ktorých sme sa učili na litike a zaujali ma. Takže dočítam Emmu, Dickensa a Dahla, pretože tie dve musím vrátiť, potom Dr.Jekyll a Mr.Hyde a potom asi znovu prejdem na Remarqua, ktorý sa definitívne zaradil medzi tých najgeniálnejších autorov, akých poznám. Jeho Čas žitia a čas umierania asi len tak ľahko niečo netromfne. Teším sa, teším, teším a bola by som najradšej, keby všetci niekam zmizli, dali mi pokoj a ja by som mala čas pre seba a svoje knihy. Seriózne, ako to niekto môže vydržať bez čítania? Chápem, že niekto nečíta, pretože nemá čas, a keď si čas spraví, znovu po knihe siahne, ale ako niekto môže vydržať bez čítania všeobecne? Čo bez toho tie deti robia? A to nie je rečnícka otázka. Fakt, čo robia?
Ó, nie, mama sa ma pýta, kedy už konečne pôjdem, pretože som vraj povedala, že o tretej-štvrtej. PREČO neprší? Nejde o tom, že sa mi nikam nechce ísť, ide o to, že sa mi nechce ísť k hentej konkrétnej...žene. No nič. Pôvodne som chcela zverejniť kapitolu a aha čo sa z toho vykľulo. :D

What were we talking about?

10. may 2011 at 15:05 | Nellie |  Autorkine žvásty

Týždeň som vám o sebe nedala vedieť? To je teda skutočne prieser jak hrom. Viete, čo je smutné? Že keď takúto vetu napíšete niekomu...povedzme, naivnému, on vám odpíše :"Ale nie, len si sa mohla ozvať." Ako docieliť, aby irónia sršala aj zo slova písaného, nie len hovoreného? Pf. Nasram. Veď ja potom veci aj tak uvediem na pravú mieru.

Odchody a rodinné idyly→40.

2. may 2011 at 19:06 | Nellie |  Smer Rokfort

Hej, aha ju. Včerajšia noc bola produktívna. Nenapísala som totiž jednu kapitolu, ale dve. Tvárte sa, že vás to teší, prosím vás. Ono to vlastne pôvodne mala byť len jedna, ale ešte som nedorástla na to, aby som zverejnila 8stranovú kapitolu. (nehľadajte v tom pointu, viem, že niektoré jednorázové mám aj dlhšie. Prosto...pšt.) Tak sú dve. A táto je veľmi, veľmi o ničom. Nič ani trochu zaujímavé sa tam nedeje. Ale má to štyri strany. V tej ďalšej sa už ale ukáže dôvod toho, prečo opisujem aj letné prázdniny. (Aj vám sa zdá, že sa vyjadrujem ako debil, či len mne?) Viac zo seba nevymáčknem, idem presvedčiť sestru, nech mi dá do úschovy notebook, aby som sa mohla venovať Sims. Čaučajte sa.